Waala

Wali language (Gur)
kɔkɔre, modern language
Aŋa yitaalombileOti–Volta Maale eŋ
PaaloŋGhana Maale eŋ
Indigenous toNorthern Region, Ɔpa Wɛse Irigyin, Wala noba Maale eŋ
Ethnologue language status5 Developing Maale eŋ

A Wala bee Waala naŋ be Irigyin a Gaana. Ba kpoŋ zie e la Kamori noba naŋ zeŋ a Wa paaloŋ Wa ane a Wa gbandiŋeŋ. Ba kɔkɔre la Wali, naŋ paale Gur lamboore. A noba 84,800 naŋ yele a kɔkɔre 2013 yuoni.[1]ba laŋkpeɛbɛ la Birifor, Dagaaba, ane Vagla noba.[2]Ba sããkonnoŋ taa yitaaloŋ neŋ Gur-kɔkɔre, Senoufo ane Mande lamboore northern Côte d'Ivoire, Burkina Faso ane Mali. Neɛ yaga baŋ ba la neŋ Sudano-Sahelian koori ane Naayiri. Ba naaloŋ maŋ yi la ba sããkonnoŋ, a Wa-Na o saakonnoŋ yiri maŋ e tɛnɛ birikiri Nayiri a Wa poɔ. A yi 1921 noba noɔre sɔrebo a Gaana poɔ a Wala noba noɔre da eɛ 16,905, kyɛ ba naŋ da ba toɔŋ pɔge yiiri mine sɔre a Wa Desekyere. Ŋaa wuli ka a wagere na ba naŋ da ba pɔge. ba zaa sɔre a Wa Desekyere yi a Dagarti. Yele yaga zuiŋ, ba tɛɛtɛɛloŋ neŋ a Dagarti ane Wa yi la a zie naŋ ba naŋ da be a 1894, bana naŋ laŋ zeŋ neŋ a Wa-Na a naŋ e a Wala, ane bana naŋ leɛ a e a Dagarti noba. A yagroŋ ko a Dagarti da waa la kpoŋ bɛgebo eŋ pre-1894 yi a Wala a Desekyere ko Wa.[3]

Ziiri Mine Noba Naŋ Baŋ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Abdul-Rashid Pelpuo

Siita Sofo Hissan

Salma Mumin

Sommo Yizie

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]


{{Ghana-geo-stub}

  1. https://www.ethnologue.com/language/wlx
  2. http://www.ethnologue.com/show_map.asp?name=GH&seq=10
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/Wala_people#cite_ref-3