Bɔbea | female ![]() |
---|---|
Ɔman a ofir do | Ghana ![]() |
Name in native language | Jane Naana Opoku-Agyemang ![]() |
Dzin a wɔdze ama no | Jane, Naana ![]() |
Ebusua dzin | Opoku, Agyemang ![]() |
Da a wɔwoo no | 22 Ɔberɛfɛw 1951 ![]() |
Bea a wɔwoo no | Cape Coast ![]() |
Native language | Fante ![]() |
Languages spoken, written or signed | English, Akan ![]() |
N'edwuma | professor, politician ![]() |
Dzibew | Minister for Education, Vice-chancellor, coordinator, Vice President of the Republic of Ghana ![]() |
Educated at | York University, University of Cape Coast, Wesley Girls' Senior High School, Aburi Girls' Senior High School ![]() |
Academic degree | Bachelor of Education, master's degree, doctorate ![]() |
Academic major | English, French ![]() |
Work location | University of Cape Coast ![]() |
Work period (start) | 2013 ![]() |
Work period (end) | 2017 ![]() |
Member of political party | National Democratic Congress ![]() |
Candidacy in election | 2020 Ghanaian general election ![]() |
Religion or worldview | Methodism ![]() |
Abawdobɔ a ɔwɔ | Fulbright Scholarship, honorary doctorate, honorary doctorate, Global Leadership Awards, Order of the Volta ![]() |
Jane Naana Opoku-Agyemang FGA (née Sam; wɔwoo no 22 Sanda 1951)[1][2][3] yɛ Ghananyi nwomasua mu ɔbenfo (academic) na amanyɛnyi a nna ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ nwomasua (Minister for Education) do fitsi Ebɔw 2013 kesi Sanda 2017. Ɔyɛ ɔbenfo a ɔyɛ nwoma (literature) ho ɔbenfo a ɔyɛ pɛ. Nna ɔyɛ ɔbea Vice-Chancellor a odzi kan wɔ ɔman Esuapɔn bi mu wɔ Ghana ber a ogyee edwuma dɛ Vice-Chancellor wɔ Oguaa Esuapɔn (University of Cape Coast) mu no.[4] Seseiara ɔsom dɛ Mbasiafo Esuapɔn a ɔwɔ Afrika no Chancellor.[5]
Fitsi ber no kesi 2020 amansan abatow no, na nsɛm ho amandzɛbɔfo nsɛm bi wɔ hɔ dɛ ɔsoɛrtsia kuw kɛse, National Democratic Congress (NDC) akandzifo bɔbɔ amandzɛɛ fofor.[6][7][8] John Dramani Mahama na ɔbɔɔ amandzɛɛ wɔ Ayɛwoho 6,2020.
Wɔwoo Jane Naana Opoku-Agyeman ( woo Jane Naana Sam) wɔ Ebɔw 22, 1951 wɔ Oguaa, Ghana, ɔkɔɔ Anglikan Mba Ntoado Skuul wɔ Koforidua na Aburi Presby Mba Skuul. Afei onyaa ne ntoado skuul wɔ Wesley Girls High School wɔ Oguaa fitsi afe 1964 kesi 1971. Owiee B.Ed (Hons) wɔ Borɔfo na Franse kasa mu wɔ University of Cape Coast wɔ afe 1977. Ɔsan so wɔ Diploma wɔ Advanced Studies mu wɔ Franse kasa mu wɔ Dakar Suapɔn mu na onyaa ne master's degree na Doctorate abɔdzin krataa wɔ York Suapɔn mu wɔ Toronto, Ontario, Canada wɔ 1980 na 1986 mu.[9]
Ɔbenfo Opoku-Agyemang kyerɛɛ adze na ɔyɛɛ edwuma wɔ Oguaa Suapɔn mu, ɔhyɛɛ ase wɔ afe 1986. Oenya nwomasua mu dzibew ahorow a ma ɔka ho nye: Borɔfo kasa dwumadzibea panyin, Dean of the Faculty of Arts, Adehye Hall hwɛdofo, Valco Trust Fund Post-Graduate Hostel, na Founding Dean of School of Graduate Studies and Research. Fitsi 1997, woedzi dzibew a ɔyɛ Panyin a Ɔhwɛ Nwomasua do dze ma International Training wɔ Abakɔsɛm na Amambra mu wɔ Ebibiman Nyinara mu. Fitsi 2008 kesi 2012 nna ɔyɛ Esuapɔn no Vice Chancellor.[10] Ɔhyɛɛ n'edwuma ase wɔ Ɔbɛsɛ 1, 2008, ɔbɛhyɛɛ Emmanuel Addow-Obeng anan mu.
Ebɔw 2007 mu no, nna ɔka enyimdzefo enum a wɔpaaw hɔn dɛ wɔnkɛkasa wɔ 200th Anniversary a ɔfa no Abolition of Slavery wɔ Aman Nkabɔmu Asoɛe wɔ New York City.[11]
Ɔbɛsɛ 2009 mu no, wɔpaaw no dɛ Ghana ananmusinyi dze ma UNESCO|United Nations Educational, Scientific and Cultural Organisation (UNESCO) Asoɛe no.]][12]
Fir Kwakwar 2013 kɛpem Sanda 2017 mu no, ɔsoom dɛ ɔsoafo a ɔhwɛ nwomasuado ber a ɔmampanyin John Mahama yii no dɛ ɔnsom wɔ dɛm dzibew no ber a National Democratic Congress dzii nkunyim wɔ 2012 Ghanafo ambatow mu no.
Ne ber mu no, ɔdze nsesa ndzɛmba beberee guu akwan mu a nna ɔdze hwehwɛ dɛ ɔbɛma adzepa ho mpontu, obiara nkabom, na obiara benya nwomasua wɔ ɔmañ no nyinara mu. No mbɔdzembɔ a ɔsombo a ɔdaa no edzi nye nwomasua a obiara ka ho wɔ 2015 mu. Iyi n’abɔse nye dɛ ɔbɔhwɛ mbofra a wɔwɔ ehiadze soronko no benya nwomasua mu akwanya nye hɔn anyɛnkofo, dɛ ɔdze akwanya a ɔyɛ pɛr na nwomasua nhyehyɛɛ a obiara ka ho bi.
Bea pɔtsee a ɔhwɛe no yie wɔ ne pɛn do nye dɛ ɔhyɛ mbasiafo kena na ɔkasa ma bɔbea pɛpɛɛpɛ wɔ nwomasua mu. Ne dzibew maa wɔyɛɛ nhyehyɛɛ a ɔfa bɔbea nyiyimu ho, mpontu a ɔfa mbasiafo a wɔgye hɔn nwomasua na hɔn wɔka mu, na wɔhyɛ mbasiafo kena ɔnam nwomasua do. Ne dwumadzi yi yɛɛ ngyinadodze a ɔmaa nkaho akwanya ma mbasiafo wɔ Ghana afanae nyinara.