Elizabeth Jane Kucinich (née Harper; amụrụ 22 Ọktoba 1977) bụ nri anụ ahụ Britain na onye na-akwado vegan. Ọ ewepụtala akwụkwọ akụkọ abụọ wee lụọ onye omeiwu US asatọ ezumike nka na onye ndoro-ndoro ochichi Democratic ugboro abụọ Dennis Kucinich. [1].[2]
Amụrụ Elizabeth Jane Harper, ada Graham Harper na Julia Massey (gbara alụkwaghịm), a zụlitere ya na North Ockendon na mpaghara London nke Havering, England..[3]
Kucinich na-ejide BA na Ọmụmụ okpukperechi na nkà mmụta okpukpe na MA na International Conflict Analysis si na Mahadum Kent ma nweekwa asambodo na Peace and Reconciliation Studies site na.Mahadum Coventry.[3][4][3]
N'afọ 2005, mgbe ya na ndị ogbenye nọ n'ime ime obodo na n'obodo ukwu na India na Tanzania rụchara ọrụ, Kucinich kwagara US iji hazie nzukọ mba ụwa mbụ gbasara mgbanwe ego maka American Monetary Institute. [3]Ọ bụkwa onye nduzi nke iwu na Center for Food Safety na onye nduzi ihe gbasara gọọmentị maka Kọmitii Ndị Ọgwụ maka Ọgwụ Na-ahụ Maka Ọgwụ (PCRM) na onye na-ahụ maka onye bụbu Onye isi oche nke United Nations General Assembly.[5]
N'ọnwa Disemba afọ 2012, ọ malitere ọrụ ire ala. "Ebe ihe onwunwe bụ ihe na-atọ ụtọ ogologo oge", ka o kwuru.[6]
Kucinich nọ na bọọdụ ndị nduzi nke ọtụtụ òtù, gụnyere Sean Penn's Haitian relief organization, J / P HRO ma nọrọ na bọọdụ nke Rodale Institute; N'afọ 2013 ọ ghọrọ onye nduzi nke iwu na Center for Food Safety, wee sonye na bọọdụ nduzi nke UNRWA USA n'ọnwa Ọktoba afọ 2014.[5][7][8][9]
Kucinich bụ onye nrụpụta ọrụ nke GMO OMG, ihe nkiri mgbochi GMO.
N'oge na-adịbeghị anya, o si England bịa, ya na onye isi ya si American Monetary Institute gara n'ọfịs onye omeiwu Dennis Kucinich na 4 Mee 2005. [3]Ha akọwaala mmekọrịta mbụ a dị ka "ịmata mkpụrụ obi", ha lụkwara n'ihe na-erughị ọnwa anọ ka e mesịrị.[10][11]
A hụla ọdịdị Kucinich na mgbasa ozi. Magazin Vanity Fair kpọrọ ya otu n'ime ụmụ nwanyị ndọrọ ndọrọ ọchịchị "nke kacha mma" nke mba ahụ na Cleveland Magazine kpọrọ ya "onye kacha adọrọ mmasị na Cleveland". [12][13]Alexandra Petri nke ' id="mwVQ">Washington Post kọwara ya dị ka "ihe ịrịba ama dị oké ọnụ ahịa nke District".[14]