Ndị isi sekpu anti na-asụ asụsụ Chadic na ala Mafa languages
language family obere ụdị nke Chadic
Naịjirịa.
A na-asụ asụsụ BiuńMandara ma ọ bụ nke etiti Chadic nke ezinụlọ Afro-Asia di naNaịjirịa , Chad ya na Cameroon .
Gravina atụwo aro iwughachi Andi Proto-nke do etiti Chadic (2014).[ 1]
Gravina (2014) gunyere etiti Chadic dị ka ndị a, dị ka akụkụ nke nrụzigharị nke asụsụ Andi proto. Mkpụrụ akwụkwọ na nọmba nke dị n'ime oghere kwekọrọ na alaka dị na ngunye ndị gara aga. nnukwu mgbanwe kachasị ukwuu bụ ịtọsa ma weghachite asụsụ nke alaka Mafa ochie (A.5) na Mandage (Kotoko) (B.1).[ 2]
Ndịda
Ndịda[ 3]
Bata (A.8)
Bata kwesịrị ekwesị: Bacama, Bata, Fali, Gude, Gudu, Holma (†), Jimi, Ngwaba (site na A.1 Tera), Nzanyi, Sharwa
Tsuvan: Tsuvan, Zizilivakan
Daba (A.7)
Daba kwesịrị ekwesị: Daba , Mazagway Hidi
Ebe a na-egwupụta ihe n'ala: Mina, Mbudum
Buwal: Buwal, Gavar
Mafa (= South A.5 Mafa (d)): Mafa , Mefele, Cuvok
Tera (A.1):
Ebe Ọwụwa Anyanwụ Tera: Boga , Ga'anda, Hwana
(Ebe Ọdịda Anyanwụ Tera): Jara , Tera
Sukur (A.6)
Hurza
Hurza (site na A.5 Mafa): Vame, Mbuko
Ebe Ugwu
Margiz Mandara
Margi (A.2)
Mandara (A.4):
Wandala: Mandara (Malgwa), Glavda
Dghwede: Cineni, Dghwede , Guduf, Gava, Gvoko
Podoko: Podoko, Matal (site na A.5 Mafa)
Mofu (akụkụ nke South A.5 Mafa)
Tokombere: Ouldeme, Mada, Muyang, Molokwo
Meri: Zulgo, Gemzek, Merey, Dugwor
Mofu ziri ezi: Mofu North, Mofu-Gudur
Maroua
Maroua (akụkụ nke South A.5 Mafa (c)): Giziga North, Giziga South, Mbazla
Lamang
Lamang (West A.4 Wandala): Lamang , Hdi, Mabas
Higi
Musgum N'ebe ugwu Kotoko
Àgwàetiti Kotoko: Buduma
Kotoko North: Mpade, Afaɗə , Malgbe, Maltam
Musgum (B.2): Musgum, Mbara, Muskum (†)
Ebe Ogige Kotoko
Ebe etiti Kotoko: Lagwan, Mser
Ndịda Kotoko
Kotoko South: Zina, Mazera
Ịda mbà
↑ Gravina, Richard. 2014. Proto-Central Chadic Lexicon . Webonary.
↑ Gravina, R. (2014). The phonology of Proto-Central Chadic: the reconstruction of the phonology and lexicon of Proto-Central Chadic, and the linguistic history of the Central Chadic languages (Doctoral dissertation, LOT: Utrecht).
↑ Languages are closer to each other than are those of the northern branch