Ľubomír Jahnátek

Ľubomír Jahnátek
Ľubomír Jahnátek
Bývalý predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
V úrade
24. júla 2017 – 4. júna 2020
Predchodca Jozef Holjenčík Andrej Juris Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
24. marca 2016 – 31. júla 2017
Bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja Slovenska
V úrade
4. apríla 2012 – 23. marca 2016
Predchodca Zsolt Simon Gabriela Matečná Nástupca
Bývalý minister hospodárstva Slovenska
V úrade
4. júla 2006 – 8. júla 2010
Predchodca Jirko Malchárek Juraj Miškov Nástupca
Biografické údaje
Narodenie16. september 1954 (70 rokov)
Nitra, Česko-Slovensko
Politická stranaSMER-SD, KSČ
Odkazy
Spolupracuj na CommonsĽubomír Jahnátek
(multimediálne súbory)

Prof. Ing. Ľubomír Jahnátek, CSc. (* 16. september 1954, Nitra) je slovenský vysokoškolský pedagóg a politik. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako minister hospodárstva, v rokoch 2012 až 2016 ako minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a v rokoch 2017 až 2020 bol predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1973 ukončil vysokoškolské štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Potom v rokoch 1978 – 1992 pracoval na Výskumnom ústave spracovania a aplikácie plastických látok. Od roku 1992 až do 2005 bol generálny riaditeľ a výrobno-technický námestník v Plastike v Nitre a riaditeľ pre stratégiu v Duslo Šaľa.[1]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Jahnátek je bývalý člen komunistickej strany.[2] V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako minister hospodárstva v prvej Ficovej vláde. V parlamentných voľbách v roku 2010 získal mandát poslanca za SMER-SD, ktorý obhájil aj v nasledujúcich (predčasných) voľbách. Mandát neuplatnil, v druhej Ficovej vláde bol vymenovaný za ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.[1]

Ako minister hospodárstva dostal od dekana Materiálovotechnologickej fakulty Pamätnú mincu A. B. Stodolu.[3]

Akademická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Popri ministerskej funkcii pôsobil aj na Materiálovotechnickej fakulte STU v Trnave.[4] V januári 2010 mu prezident Ivan Gašparovič udelil titul profesora elektroenergetiky[5], aj napriek medializovaným pochybnostiam o jeho kvalifikácii a praxi v odbore.[4] Medzi problémami profesúry bol fakt, že Jahnátek nepracoval 5 a viac rokov po získaní habilitácie na verejnej vysokej škole v odbore profesúry. Ďalším kritériom je vedenie doktorandov. Z dvoch, ktorých viedol, jeden nerobil doktorát z elektrotechniky, druhému bol vedúci len po úmrtí pôvodného vedúceho. Téma inauguračnej prednášky bola Stratégie energetickej bezpečnosti elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky. Energetickú stratégiu pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR a spolupracujú na nej viacerí odborníci.[4]

Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

[upraviť | upraviť zdroj]

24. júla 2017 bol treťou Ficovou vládou vymenovaný do funkcie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vo funkcii nahradil Jozefa Holjenčíka.[6] Opozícia výber kritizovala. Podľa SaS Jahnátek nespĺňa podmienku sedemročnej praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe alebo v tvorbe koncepcií v energetike. Nespĺňa ani zákonnú požiadavku na politickú nestrannosť tejto funkcie.[7] Po výbere do funkcie vláda tajila Jahnátkov životopis.[8] Do funkcie bol uvedený 25. júla 2017.[9]

4. júna 2020 ho vláda Igora Matoviča na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka odvolala. Dôvodom malo byť nesplnenie zákonných podmienok na výkon tejto funkcie, porušenie princípu nezávislosti úradu a konflikt záujmov v súvislosti s pôsobením syna odvolaného predsedu ÚRSO.[10] Jahnátek podal sťažnosť na Ústavný súd, ktorý v januári 2022 rozhodol, že vláda odvolaním porušila jeho práva na prístup k verejným funkciám a na inú právnu ochranu, nevyhovel však Jahnátkovmu návrhu na zrušenie uznesenia o jeho odvolaní.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Ministri, ktorí zasadnú do kresiel vo Ficovej vláde [online]. SITA, 2012-04-04, [cit. 2017-07-25]. Dostupné online.
  2. ↑ A.S, Petit Press. Vo Ficovej vláde je šesť komunistov [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online.
  3. ↑ Držitelia Pamätnej mince Aurela B. Stodolu [online]. Materiálovotechnologická fakulta STU, 2009-11-02, [cit. 2017-07-25]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c JESENSKÝ, Mikuláš. Z Jahnátka chcú v Košiciach vyrobiť profesora. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-06-26. Dostupné online [cit. 2015-10-28]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ Titul profesor si dnes prevzalo 49 vysokoškolských pedagógov [online]. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 2010-01-25, [cit. 2015-10-28]. Dostupné online.
  6. ↑ KOLLÁROVÁ, Zdenka. Novým šéfom ÚRSO sa stal Ľubomír Jahnátek, OĽaNO hovorí o škandále. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-07-24. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  7. ↑ SaS: Ľubomír Jahnátek nie je relevantný kandidát na šéfa ÚRSO. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-06-29. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  8. ↑ Vláda tají Jahnátkov životopis, upozorňuje Remišová. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-07-06. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  9. ↑ Nový predseda už pracuje [online]. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, 2017-07-25, [cit. 2017-07-25]. Dostupné online.
  10. ↑ TASR. VIDEO: Vláda odvolala z funkcie predsedu ÚRSO Ľ. Jahnátka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-06-04. Dostupné online [cit. 2023-10-04].
  11. ↑ TASR; SITA. Vláda odvolaním porušila Jahnátkove práva, rozhodol Ústavný súd. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-01-27. Dostupné online [cit. 2023-10-04]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: