Panda | |
Panda z rodu Ailurus | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Ailurus Cuvier, 1825 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ailurus, po slovensky panda, je ázijský rod cicavcov z čeľade pandovité (Ailuridae). Tento rod tradične u väčšiny autorov zahŕňal len jeden druh, ktorý sa volal panda červená (iné názvy pozri nižšie; lat. Ailurus fulgens), ale v roku 2020 bol tento druh rozdelený na dva druhy – podrobnosti pozri nižšie.
Názov panda prvýkrát použil Frédéric Cuvier v roku 1825. Použil ho ako francúzske rodové meno a urobil tak v tom istom texte, v ktorom aj prvýkrát vedecky opísal a latinsky pomenoval predmetný druh. Pôvod slova panda ale neuvádza. Možný pôvod slova panda nejasne naznačil o pár rokov skôr, v roku 1821, T. Hardwicke, keď údajne spomenul tvar [v anglickom prepise] poonya ako jeden z nepálskych názvov tohto zvieraťa („Údajne“ preto, lebo vo verzii spomínaného textu publikovanej neskôr v roku 1826 sa slovo poonya vôbec neuvádza; uvádza sa v nej však, že jednu pasáž vynechali). V roku 1848 napokon Brian Houghton Hodgson vymenúva viacero tibetských a nepálskych názvov tohto druhu, pričom výslovne dodáva, že konkrétne tvar „panda“ nikdy nepočul; paradoxne však medzi vymenovanými názvami uvádza aj tvar [v anglickom prepise] nigalya ponya, z ktorého druhého slova (ponya) podľa niektorých názorov po skomolení vzniklo slovo panda. Pri pohľade do Turnerovho etymologického slovníka nepálčiny možno zistiť o prvom spomínanom slove, že má správne znieť nĩgāle (=niṅāle) a že má tieto tri významy: 1. bambusový, 2. panda červená, 3. druh malého leoparda. Pôvod druhého slova, ktoré je pre etymológiu slova panda práve rozhodujúce, zostáva neistý; v spomínanom slovníku sa každopádne ako jediný ako-tak vhodný kandidát uvádza slovo puniyã̄ (=puniũ, punyũ, paniũ) [y sa tu číta ako j], ktoré znamená plochá naberačka na ryžu.[2][3][4][5][6][7]
Slovo Ailurus je gréckeho pôvodu a v gréčtine znamená doslova domáca mačka. Názov pochádza z toho, že tieto pandy sú výzorom trochu podobné mačkám.[8]
Rod Ailurus tradične u väčšiny autorov zahŕňal len jeden druh, ktorý sa volal panda červená[9] (iné názvy: panda malá[9], malá panda[10][11], medvedík panda[12], [najmä do začiatku 20. storočia:] panda[13]; lat. Ailurus fulgens v širšom zmysle). Tento sa obyčajne delil na dva poddruhy: Ailurus fulgens fulgens a Ailurus fulgens styani. Hoci niektorí autori už dávnejšie navrhovali premeniť tieto dva poddruhy na dva samostatné druhy, takýto krok bol kvalitne podložený až štúdiou Hu et al. 2020.
Od roku 2020 sa teda rod Ailurus delí na dva druhy[14]:
Charakteristika druhov je uvedená nižšie.
Treba poznamenať, že vyššie spomenuté názvy malá panda, medvedík panda a panda sa môžu vzťahovať aj na vyhynutý rod Parailurus, ktorý je s rodom Ailurus bezprostredne príbuzný.[15][12]
Rod Ailurus (staršie: panda červená) sa dnes obyčajne zaraduje spolu s niekoľkým vyhynutými rodmi do čeľade pandovité (Ailuridae) a v rámci nej do podčeľade Ailurinae. V minulosti sa zaraďoval buď do tej istej čeľade ako dnes, alebo do čeľade medvedíkovité, alebo do čeľade medveďovité. Do týchto čeľadí (vrátane čeľade pandovité) sa však na rozdiel od súčasného systému zhruba do konca 80. rokov 20. stor. často (ale nie vždy) zaraďoval spolu s rodom Ailuropoda (ktorý zahŕňa niekoľko vyhynutých druhov a druh panda veľká - Ailuropoda melanoleuca), pretože sa bádatelia dlhú dobu mylne domnievali, že rody Ailurus a Ailuropoda sú natoľko príbuzné, že vo vývojovom strome a teda aj v systéme patria tesne vedľa seba. V dôsledku tohto mylného názoru dostal aj rod Ailuropoda vo viacerých jazykoch meno panda; inými slovami: panda veľká získala v národných jazykoch svojho času svoje rodové meno tak, že bolo na ňu rozšírené rodové meno pandy červenej. Podrobnejšie o tejto problematike pozri kapitolu o systematike v článku panda veľká.[16][17]
V rámci čeľade pandovité (Ailuridae), ktorej zástupcovia boli kedysi rozšírení po celej Eurázii aj Severnej Amerike, je rod Ailurus jediným recentným rodom.[18]
Čeľaď pandovité (Ailuridae) patrí do nadčeľade Musteloidea, do ktorej patria aj čeľade lasicovité, medvedíkovité a skunkovité.[19]
Druh Ailurus fulgens v užšom zmysle (=staršie: poddruh Ailurus fulgens fulgens) žije v západnej oblasti rozšírenia rodu - v Nepále, Bhutáne, Ásame a Sikkime.
Druh Ailurus styani (=staršie: poddruh Ailurus fulgens styani alebo Ailurus fulgens refulgens) sa vyskytuje vo východnej oblasti rozšírenia - v severnom Mjanmarsku a južnej Číne.[20]
Prirodzenú hranicu medzi týmito druhmi (staršie: poddruhmi) tvorí približne rieka Brahmaputra. Tieto druhy sa ďalej dajú rozlíšiť podľa toho, že Ailurus styani má väčšiu lebku, robustnejšie zuby a dlhšiu zimnú srsti a obyčajne tmavšie sfarbenie (ale medzi oboma druhmi existuje veľká variabilita sfarbenia).[20]
Dĺžka tela rodu Ailurus je 50 až 64 cm, dĺžka chvosta 28 až 59 cm a hmotnosť dosahuje 3 až 6 kg.[21] Má dlhú, hustú srsť, zvrchu červenohnedú alebo gaštanovú, na spodnej časti tela a na končatinách lesklo čiernu. Okraje uší sú belavé, rovnako ako tvárová časť s hnedými lícami a škvrnami pod očami, nazývanými slzy.[22] Veľmi guľatá hlava pripomína mačaciu hlavu. Lebka je mohutná. Uši sú stredne veľké a vzpriamené, nos čierny a oči veľmi tmavé.[23] Celkový výzor rodu Ailurus dopĺňa ešte dlhý, huňatý a široký chvost so striedajúcimi sa žltými a červenými okrovými krúžkami.[24] Chvost pomáha pandám z rodu Ailurus udržiavať rovnováhu a je vynikajúcim maskovaním v stromoch. Nohy sú čierne a krátke, s husto osrstenými chodidlami. Kožušina na chodidlách slúži ako tepelná izolácia na ľadových a zasnežených plochách a skrýva pachové žľazy, ktoré sú umiestnené aj na riti.[23] Rod Ailurus pripomína menšou postavou na krátkych nohách a dlhým chvostom skôr medvedíka čistotného než medveďa. Aj menším počtom zubov (zubný vzorec je 3, 1, 3, 2/3, 1, 4, 2 = 38[25]) je bližší medvedíkovitým šelmám.[25] Prsty má pomerne krátke, opatrené polozatiahnuteľnými pazúrmi a rovnako ako panda veľká našľapuje na celé chodidlá. Má vyvinutý "šiesty prst", čiže palec navyše, ktorý je tvorený výrastkom zápästnej kosti. Môžeme ho nájsť aj u pandy veľkej. Tento prst umožňuje lepšie uchopovanie vetiev (hlavne bambusu) a väčší stisk.[22] Medzi samcom a samicou nie je žiadny viditeľný rozdiel, mláďatá sa podobajú dospelým jedincom, len sú menšie.[26] Priemerný vek je 8-10 rokov, niekedy až 14 rokov. Rekordný vek, zaznamenaný v zajatí, je 23 rokov a 4 mesiace u samca pomenovaného Firecracker.[27]
Panda z rodu Ailurus je väčšinou tichá, medzi jedny z mála zvukov patrí pískanie pri vzájomnej komunikáciu.[28]
Domovom pandy z rodu Ailurus sú horské lesy a džungle v podhorí Himalájí v južnej Číne, Mjanmarsku, Nepále, Bhutáne a severovýchodnej Indii. Rozšírenie v severnom Laose nie je potvrdené a je skôr nepravdepodobné, lebo v záznamoch o jej tamojšom výskyte sa našlo veľa nezrovnalostí.[29] V prírode žije asi len 16 000-20 000 jedincov.[30] Najzápadnejšie sa vyskytuje v oblasti Annapurny v Nepále, najvýchodnejšie v pohorí Čchin-ling v čínskej provincii Šen-si.[29] Jej rozšírenie je skôr rozdelené do subpopulácií než súvislé.
Panda z rodu Ailurus patrí medzi najvyššie žijúce zvieratá, pretože sa bežne vyskytuje v nadmorských výškach od 2 000 m n. m, ale aj okolo 4 000 m n. m, v lete môže dosiahnuť aj snežnú čiaru vo výške 5 000 m n. m. V severovýchodnej Indii sa vyskytuje nižšie, v tropických lesoch, medzi 1 400 a 1 700 m n. m. V oblastiach výskytu pandy z rodu Ailurus teploty priemerne dosahujú 10 až 25 °C a zrážky 3 500 mm za rok, klíma je stabilná.[21] Je úzko spätá so zmiešanými lesmi s opadavými aj ihličnatými stromami, najmä so starými stromami a porastmi bambusu.[21] Zistilo sa, že väčšina pozorovaní pandy z rodu Ailurus bola vo vzdialenosti do 100 metrov od vodnej plochy, čo naznačuje, že prítomnosť vody v blízkosti môže byť dôležitým predpokladom pre miesto výskytu pandy z rodu Ailurus.[29]
Panda z rodu Ailurus je väčšinou najaktívnejšia za svitania a súmraku, celkovo je skôr nočným zvieraťom. Je aktívna asi 56 % dňa.[26] Cez deň väčšinou spí skrútená na vetve s chvostom pretiahnutým cez tvár alebo s hlavou zaborenou pod hruďou. Výborne šplhá a často ju možno zastihnúť na stromoch, na zemi sa zdržiava menej. Pandy z rodu Ailurus sa pohybujú málo, skôr viac spia a jedia, aby ušetrili energiu pracne získanú z trávenia bambusu. Ide o samotárske zvieratá, stretávajú sa len v období párenia. Samce majú teritórium väčšie, prekrýva sa s teritóriami niekoľkých samíc.[26] Pandy z rodu Ailurus sa o seba pred párením aj inokedy dozvedajú pískaním.[26] Svoje teritórium si značkujú trusom, močom a pižmovo páchnucim výlučkom pachových žliaz.[31]
Vzhľadom na vysokohorské prostredie, v ktorom žije, má panda z rodu Ailurus menej predátor ov, než keby žila nižšie. Medzi jej nepriateľov patrí leopard snežný a lasicovité šelmy, mláďatá lovia aj menšie šelmy a dravé vtáky.[32] Pri ohrození predátorom sa snaží utiecť, ak sa jej to nepodarí, stojí na zadných nohách, aby vyzerala väčšia,[33] alebo sa bráni svojimi ostrými pazúrmi. Panda z rodu Ailurus vydrží stáť na zadných nohách až 30 sekúnd a niektoré pandy takto dokážu uraziť niekoľko metrov.[23]
Pandy z rodu Ailurus nevytvárajú stále páry, sú to samotári, ale úmyselne sa stretávajú v čase rozmnožovania medzi januárom a začiatkom marca. Vyhľadávajú sa podľa pachu a pískavých zvukov.[26] Párenie sa odohráva na zemi a pár sa po ňom okamžite rozchádza. Obe pohlavia sa často pária s viac jedincami.[34] Samica dokáže odložiť pôrod mláďat do vhodnej situácie až o týždeň, možno aj viac (odložená nidácia).[24] Po 114 až 145 dňoch gravidity sa samici rodia v hniezde v dutine stromu (Matka zvyčajne stavia viac hniezd, ktoré udržiava, a mláďatá medzi nimi často prenáša) 1 až 2 mláďatá, výnimočne až 4. Tie vážia pri narodení asi 100 g a dva týždne sú úplne holé, slepé, a bezmocné, oči sa im otvárajú po 18 dňoch.[23] Mláďa pandy z rodu Ailurus svoju matku naozaj zamestnáva - mláďa saje mlieko až 14-krát za deň,[31] Prvý týždeň trávi matka s mláďatami 60-90 % času. Neskôr sa vydáva častejšie mimo hniezda a vracia sa mláďatá čistiť a kŕmiť.[21] Ich srsť je spočiatku sivohnedá, neskôr získava farbu dospelých jedincov. Po 6-7 týždňoch sa mláďatá vydávajú na prvé prieskumy okolia, pohlavne dospievajú vo veku 18 mesiacov. Pre ich pomalý vývoj sa o ne matka stará až rok.[23] Úmrtnosť mláďat v prírode je vysoká, dosahuje až 80 %.[35]
Panda z rodu Ailurus má tráviaci systém prispôsobený prijímaniu mäsitej potravy, ale medzi jej hlavné zdroje energie patria bambusové výhonky a listy. Pretože nevie stráviť celulózu,[23] ktorá je hlavnou zložkou bunkovej steny, musí spotrebovať bambusu veľké množstvo, až 1,5 kg bambusových listov a 4 kg bambusových výhonkov denne.[36] Bambusové výhonky sú výživnejšie ako listy, preto ich pandy požierajú častejšie. Výhonky sú najvýživnejšie v lete a na jeseň, najmenej v zime.[36] Keď nie je po ruke bambus, nepohrdne ani ovocím, plodmi, korienkami, žaluďmi, rôznymi druhmi tráv a lišajníkov, a mäsitú stravu dopĺňa mladými vtákmi, vajcami, stavovcami (myšami, menšími hlodavcami alebo jaštericami) a larvami hmyzu. V zajatí pandy z rodu Ailurus dostávajú aj kuracie mäso.[24] Potrava prechádza tráviacou sústavou rýchlo, za 2-4 hodiny.[36]
Podľa klasifikácie IUCN patrí panda z rodu Ailurus medzi ohrozené druhy, ktorým pri nezmenených podmienkach hrozí vysoké riziko vyhynutia, čo znamená vzostup stupňa ohrozenia oproti predchádzajúcej klasifikácii, kedy bol druh považovaný za zraniteľný. Odhady o počte pánd vo voľnej prírode sa rôznia, uvádza sa čísla od 2 500[37] až po 16-20 000 jedincov.[30] Počet zvierat vo voľnej prírode ale prudko klesá, len za posledné tri generácie (to zodpovedá približne 18 rokom) klesol počet pánd o 50 % a minimálne o 50 % má populácia klesať aj v najbližších troch generáciách. Ich početnosť klesá najmä pri východnom druhu v Číne - počet pánd tu za posledných 50 rokov klesol o 40 %.[26] Populáciu pánd v Číne tvorilo podľa odhadu z roku 1999 3 000-7 000 jedincov.[38]
V Indii žilo podľa odhadu z roku 2001 5 000-6 000 jedincov,[30] v Nepále žilo v roku 2006 len niekoľko stoviek pánd.[39] Panda je ohrozená v dôsledku straty prirodzeného prostredia, pretože ľudia v Číne, ale aj susedných krajinách, stále rozširujú svoje územie a rúbu lesy - veľa pánd ročne zomrie v dôsledku odlesňovania, ktoré sa navyše zintezívňuje. Panda sa kvôli svojej prevažne bambusovej strave totiž nedokáže prispôsobiť kultúrnej krajine.[29] Aj napriek zákazu sú pandy často zabíjané pre kožušinu. V poslednom období bol objavený aj problém so psinkou, ktorú na pandy prenášajú zdivené psy. Na to všetko nadväzuje dlhý rozmnožovací cyklus, ktorý spôsobuje pomalé obnovovanie populácie.[29]
Panda z rodu Ailurus sa nachádza v CITES, v prílohe 1.[40] V mnohých zoologických záhradách prebiehajú záchranné programy, ktoré majú zabezpečiť budúcnosť pandy z rodu Ailurus. V jej prirodzenom areáli sú zriaďované rezervácie, ktoré majú za úlohu chrániť jej populáciu. Pandy z rodu Ailurussa vyskytujú v 35 chránených oblastiach v Číne, v 20 v Indiu, v 7 v Nepále, v 2 v Bhutáne a minimálne v jednej v Mjanmarsku.[29] Panda z rodu Ailurus je v oblastiach svojho výskytu chránená. V Indii sa o ochranu stará zákon o ochrane prírody z roku 1972, kde je zaradená v najvyššej kategórii ochrany.[30] V Mjanmarsku je chránená od roku 1994. V Číne je zaradená do druhej najvyššej kategórie ochrany podľa zákona o ochrane divokých zvierat, v Červenom zozname Číny je uvedená ako zraniteľná. Zákonom je chránená aj vo zvyšku svojho rozšírenia, v Nepále a Bhutáne.[29]
Anvaruddín Čudhuri uviedol podľa neho 6 zásadných bodov na záchranu pandy červenej: rozširovanie chránených území, zabránenie ilegálnemu lovu, kontrola nadmerného vypaľovania lesov, regulácia turizmu , zoznámenie verejnosti s ohrozením tohto druhu, a trestanie porušovania jestvujúcich ochranných zákonov.[30] Vo východnom Nepále sa osvedčila ochrana prostredia pandy priamo obyvateľmi, ktorí získavajú príjem od turistov pozorujúcich tieto zvieratá. Niektorí dedinčania vo vysoko položených oblastiach štátu Arunáčalpradéš tiež vytvorili skupinu na ochranu pandy z rodu Ailurus a chránia pre ňu 200 km 2 lesa.[41]
Panda z rodu Ailurus patrí v poslednom čase k relatívne často chovaným druhom po celej Európe. V roku 2018 bola chovaná v približne 170 európskych zoo.[42] Nezisková organizácia Red Panda Network od roku 2010 vyhlasuje tretiu septembrovú sobotu ako "Medzinárodný deň pánd červených". Do desiateho ročníka sa v roku 2019 podľa organizácie zapojilo viac ako 80 inštitúcií po celom svete.[43]
Na Slovensku pandy z rodu Ailurus chová Zoo Bojnice, Zoo Bratislava a Zoo Košice.[44]
V zoologických záhradách pandu z rodu Ailurus možno nájsť častejšie ako pandu veľkú, pretože na rozdiel od nej sa môže živiť aj náhradnou stravou a netrvá len na bambusových výhonkoch.[45]V roku 2006 bolo v zajatí najmenej 817 jedincov pandy z rodu Ailurus v 254 inštitúciách, z toho 511 jedincov patrilo k druhu Ailurus fulgens v užšom zmysle[46] a 306 k druhu Ailurus styani .[47] V zoo sa väčšinou chovajú v otvorených výbehoch so stromami na odpočinok.[48] Okrem bambusu v zoo dostávajú aj ovocie, zeleninu, trávu a vajcia, občas aj kvalitné mäso (napríklad kuracie).[24]
Pretože je panda z rodu Ailurus považovaná za atraktívne zviera, podobnej veľkosti ako mačka domáca, zdala by sa byť ideálna ako domáci maznáčik. Napriek tomu nikdy nebolo zaznamenané široké rozšírenie chovu tejto pandy ako domáceho maznáčika.[49]
Preklad čínskeho názvu do angličtiny sa pravdepodobne stal podkladom na pomenovanie webového prehliadača Mozilla Firefox (anglické slovo firefox znamená doslova "ohnivá líška"). Je to doslovný preklad čínskeho pomenovania pandy červenej, ktoré znie v čínštine v slovenskom prepis „chun cho“. Panda červená bola vyobrazená v pôvodnom návrhu loga Mozilly Firefox.[50] Známym jedincom pandy červenej je Babu, ktorý roku 2005 utiekol zo zoo v Birminghame a stal sa mediálnou hviezdou.[51] Od 90. rokov 20. storočia je národným zvieraťom indického štátu Sikkim.[52]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku panda červená na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).