Andrej Kvas | |
slovenský a maďarský letec a letecký konštruktér | |
Iné mená | András Kvasz, Ondrej Kvas |
---|---|
Narodenie | 21. november 1883 Békešská Čaba, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Maďarsko) |
Úmrtie | 27. január 1974 (90 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Národnosť | slovenská |
Štátna príslušnosť | uhorská, maďarská |
Zamestnanie | kováč, konštruktér, pilot |
Známy vďaka | propagátor letectva, letecký konštruktér |
Odkazy | |
Commons | Andrej Kvas |
Andrej Kvas (niekedy uvádzaný ako Ondrej Kvas, maď. Kvasz András; * 21. november 1883, Békešská Čaba – † 27. január 1974, Budapešť) bol slovenský a maďarský letec a letecký konštruktér, jeden z priekopníkov letectva v Uhorsku.[1][2]
Pochádzal z rodiny dolnozemských Slovákov z Bekéšskej Čaby. Podľa vzoru svojho otca sa vyučil za kováča. V Budapešti si s bratom otvoril opraváreň na bicykle a motorky a popritom začal experimentovať s lietaním. V roku 1908 ho oslovil zámožný maďarský inžinier Aladár Koch-Zsélyi[3] s ponukou zostrojiť podľa jeho plánov lietadlo. Vďaka podpore Kochových rodičov mohli konštrukciu lietadla uskutočniť namiesto malej dielne vo väčšej, prenajatej hale. V čase stavby lietadla v Budapešti exhibične lietal slávny Francúz Louis Blériot, lietadlo ktorého si mohli s jeho súhlasom dôkladne poprezerať. Konštrukciu vlastného lietadla dokončili na začiatkom roka 1910.[2]
Lietadlo Zsélyi I. poháňal francúzsky dvojvalcový motor Darracgue s výkonom 32 koní. No počas jedného zo skúšobných letov narazilo a poškodilo sa jeho krídlo. Lietadlo potom prestavali, čím vzniklo lietadlo Zsélyi II. Skrátili trup a zväčšili rozpätie krídla. S týmto lietadlom Aladár Zsélyi ako pilot a konštruktér získal ocenenia, no neskôr pri pristávaní havaroval a ťažko sa zranil, po čom prestal s lietaním, a ďalej sa venoval už len konštruovaniu.[2]
Andrej Kvas následne havarované lietadlo odkúpil a aj z jeho častí postavil úplne nové lietadlo, Kvas 1. Neskôr skonštruoval niekoľko ďalších lietadiel a niekoľko jeho konštrukcií sa zaviedlo aj do služieb v rakúsko-uhorskej armáde. So svojimi lietadlami následne uskutočnil sériu exhibičných letov s cieľom spropagovania letectva. Svoje lietadlá ukázal aj v mnohých slovenských mestách. V roku 1914 sa zúčastnil na vtedy najväčšej leteckej akcii na Slovensku, na aviatickom stretnutí v Piešťanoch.[2]
Počas prvej svetovej vojny sa stal vojenským letcom v rakúsko-uhorskej armáde. Na východnom fronte sa dostal do ruského zajatia. Po návrate sa stal vojakom Maďarskej republiky rád. Po jej porážke sa stiahol z verejného života. Zomrel 27. januára 1974 v Budapešti, kde ho aj pochovali.[2]