Tento zvyk pochádza z konca 7. storočia, používanie vŕbových ratolestí ako symbola jari je však zaužívané u Slovanov a iných európskych národov dávnejšie.[3] Od 12. storočia sa na Popolovú stredu používa pomazanie popolom z minuloročných bahniatok na znamenie kajúcosti.[4]
Medzi iné názvy patria: jahňada, maňuška[5]; nárečovo: bahňatko, bahňátko, bahnátko, bániatko, babuliatko, babulátko, baburiatko, baburátko, baburka, jarabiatko, jaburátko, jabrátko, kočička, macuška, macúška, majcika, maňka, púzalka.[6] Väčšina uvedených tvarov sa používa obyčajne v množnom čísle.
V slovenských ľudových zvykoch sa bahniatka po príhode z kostola na Kvetnú nedeľu zvykli odložiť za obrazy alebo za hradu na povale.[2] Pri búrkach sa kúsok z nich vkladal do okna alebo hodil do ohňa ako ochrana proti blesku.[3] Pri chorobách nimi okiadzali chorých, pri prvej jarnej orbe sa bahniatko vkladalo do prvej brázdy[7][8] alebo aj k prvému zasadenému zemiaku. Niekedy sa dávajú aj na hroby[9].[3]
↑ abcHORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. 246 s. (Korene; zv. 20.) S. 175 – 176.
↑Popoleční středa, Popelec. In: BERGER, Rupert. Liturgický slovník. Preklad Václav Konzal, Jaroslav Vokoun, Zdeněk Lochovský. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2008. 588 s. (Teologie.) ISBN 978-80-7021-965-2. S. 374.
↑babuliatko i baburiatko. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 81. ; baburka. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 81. ; jarabiatko. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 715. ; kočička. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 795. ; macuška. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 105. ; majcika. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 111. ; maňka i maňuška. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 121. ; púzalka. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 674.
↑Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. Mapa XIII/24 : Prvá oračka, koniec 19. a 1. pol. 20. stor.. ISBN 80-224-0075-0. S. 81.
↑Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. Mapa XII/27 : Úprava hrobov na sviatky, 20. storočie. ISBN 80-224-0075-0. S. 75.
↑Květná neděle. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 2 A – N. Praha : Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 453 – 454.