Bartini A-57 bol projekt sovietskeho strategického bombardéra, navrhnutý sovietskym konštruktérom talianskeho pôvodu Robertom Ľudvigovičom Bartinim v päťdesiatych rokoch. R.L.Bartini prezentoval v 1955 projekt, supersonického bombardéra – lietajúceho člna stredného dosahu А-55. Ako hydroplán mal mať možnosť natankovať priamo na oceáne, v bezprostrednej blízkosti pobrežia nepriateľa, z lodí alebo ponoriek. Výhodou hydroplánu bola nezávislosť od pozemných letísk. Avšak tento projek bol vyhodnotený ako nereálny a následne zamietnutý. Bartini sa však nevzdal a pracoval na zdokonalení svojho projektu spolu Koroľovom.Mimo iného hľadali optimálne aerodynamické usporiadane, toto zahŕňalo 10 modelov v rôznych konfiguráciach na testovanie v aerodynamických tuneloch a mnoho hodín strávených nad výpočtami.
Projekt A-57 reprezentoval komplexný strategický systém zahŕňajúci hydroplán, schopný vzletu a pristátia na vodnej hladine a tiež na snehu a ľade (kvôli predpokladanej možnosti použitia arktických základní ), a ťažkú lietadlovú strelu RSS naprojektovanú v OKB P.V.Cybina. Lietadlo bolo projektované ako nadzvukový bezchvostový hydroplán so silne šípovitým krídlom a vysokou mierou integrácie trupu a krída. Klasický kolesový podvozok chýbal, pre pristátie na vode alebo ľade slúžili zaťahovateľné lyže. Uvažovalo sa aj o špeciálnych odhadzovateľných saniach pre pristátie na klasických pevných dráhach, ale od tohto zámeru sa upustilo. Posádku mali tvoriť traja ľudia. Celková nosná plocha mala byť 755 m2 Maximálna rýchlosť mala byť А-57 podľa výpočtov 2500 km/h, a praktický dostup (závisel na vzletovej hmotnosti) 18000-23000 m, praktický dolet 15000 km. Lietadlo malo mať vzletovú hmotnosť 250 ton. Pohon mali tvoriť buď päť TRDF NK-10B (každý s ťahom 26 000 kg) alebo (dočasné riešenie), NK-6 (každý s ťahom 22 500 kg), umiestnené vzadu medzi zvislými chvostovými plochami . Nad motormi mala byť umiestnená lietadlová strela RSS. V internej bombovnici mala byť umiestnená termonukleárna bomba 244N s hmotnosťou 3000 kg.
Komisia MAP(ministerstvo leteckého priemyslu) spolu s TsAGI(Centrálny aerodynamický inštitút), TSIAM(Centrálny inštitút pre výskum leteckých motorov), ОKB-156 (A.N.Tupoleva) a ОKB-23 (V.M.Mjasisčeva) napísali pozitívne hodnotenie na tento projekt, avšak rozhodnutím vlády bol projekt zamietnutý, mimo iného bol zastavený aj projekt vývoja lietadlovej strely RSS . Medzi rokmi 1952 až 1961 R.L.Bartini vypracoval ďalších 5 projektov nadzvukových lietadiel s konštrukciou vychádzajúcou z A-57 - А-55, А-57, R, F-57 (Р-57) a R-57AL. Ani jeden sa nedostal do prototypového štádia.