Belgrano Athletic | |||
Celý názov | Belgrano Athletic Club | ||
---|---|---|---|
Prezývka | Marrón | ||
Založený | 17. augusta 1896 | ||
Štadión | Buenos Aires, Argentína | ||
Predseda | Franco Vaccaro | ||
Liga | Primera División | ||
| |||
Belgrano Athletic Club, skrátene Belgrano Athletic, je argentínsky športový klub so sídlom v štvrti Belgrano v meste Buenos Aires. Belgrano Athletic vyhral spolu 3 tituly v argentínskej najvyššej súťaži Primera División, všetky však ešte na prelome 19. a 20. storočia pri úplných začiatkoch organizovaného futbalu v krajine. Klub vznikol už v roku 1896 a existuje do súčasnosti. Jeho futbalový oddiel však zanikol v roku 1916. V súčasnosti sa Belgrano Athletic venuje predovšetkým ragby a hrá najvyššiu argentínsku ligu v tomto športe.
V roku 1894 hrali hráči tímu Club Inglés de Belgrano zápas, pri ktorom sa rozhodli založiť klub klub Belgrano Athletic Club. Dátum jeho vzniku sa tak datuje k 17. augustu 1896[1]. Už od sezóny 1896 začal klub hrávať najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž. Vo svojom prvom ročníku obsadil klub štvrté miesto v päťčlennej tabuľke. V sezóne 1897 prihlásil klub do najvyššej súťaže aj svoj B-tím. Hlavný tím obsadil v tomto ročníku tretie miesto, rezerva skončila predposledná, teda na šiestom mieste. V sezóne 1898 hral ligu opäť iba hlavný tím, ktorý bol znova na treťom mieste. V ročníku 1899 sa dostavil konečne úspech, keď klub prelomil hegemóniu tímu Lomas a získal svoj prvý majstrovský titul[2]. Najlepším strelcom tejto sezóny sa stal hráč klubu Percy Hooton. V roku 1900 začal futbalu v Argentíne vládnuť tím Alumni Athletic Club, ktorý v nasledujúcich 12. rokoch získal až 10 majstrovských titulov, v sezóne 1900 však hral ešte pod pôvodným názvom English High School. V tomto roku skončil Belgrano Athletic na treťom mieste, vyhral však medzinárodný pohár Tie Cup. V nasledujúcej sezóne bol klub na druhom mieste. Jeho hráč Herbert Dorning sa však stal najlepším strelcom sezóny. Druhé miesto zopakoval klub o dve sezóny neskôr, v ročníku 1903. Podobne ako pred tým, aj teraz musel klub vyvinúť veľké úsilie, aby prelomil hegemóniu dominantného klubu. V ročníku 1904 sa mu to podarilo, keď predstihol klub Alumni a vyhral svoj druhý majstrovský titul[3]. V sezóne 1905 sa však Alumni znova vrátil na najvyššiu pozíciu a Belgrano Athletic bol opätovne druhý. V sezóne 1906 sa liga rozdelila na dve skupiny, v skupine B skončil klub až tretí. Hráč tímu Carlos Whalley sa stal jedným zo štyroch najlepších strelcov sezóny. V roku 1907 sa liga znova zjednotila do jednej skupiny, hralo ju až jedenásť klubov a Belgrano Athletic skončil iba na piatej pozícií, no vyhral v národnom pohári. V sezóne 1908 však zaznamenal oveľa lepšie výsledky a vyhral svoj tretí a zároveň posledný majstrovský titul[4].
Už bezprostredne po zisku posledného titulu v ročníku 1909 obsadil klub až piate miesto. V tomto roku však z najvyššej súťaže zostúpil najúspešnejší tím začiatku existencie súťaže Lomas Athletic Club. V ročníku 1910 skončil Belgrano Athletic na treťom mieste. V roku 1911 však začal postupný úpadok futbalového oddielu, keď klub obsadil až siedme miesto. V tomto období sa už klub začal viac venovať ragby a kriketu. V roku 1912 sa začali hrať dve súbežné najvyššie súťaže, vo svojej skončil klub predposledný, teda na piatom mieste. Zaznamenal však výhru 10:1 nad klubom River Plate, čo je do súčasnosti najhoršia prehra, akú kedy klub River Plate zaznamenal. V roku 1913 sa klubu darilo viac a obsadil štvrté miesto. Od roku 1914 sa však klub začal umiestňovať tesne nad zostupovými miestami. V sezóne 1916 obsadil Belgrano Athletic predposledné miesto a zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[5]. Krátko na to sa predstavitelia klubu rozhodli odhlásiť futbalový oddiel z argentínskej futbalovej federácie a viac už argentínske futbalové súťaže klub nehral. Belgrano Athletic sa zameral výhradne na ragby a kriket. V krikete získal do súčasnosti 38 majstrovských titulov, v ragby 11 titulov. Klubu sa darí tiež v ženskom pozemnom hokeji, kde vyhral titul štyrikrát.
Od roku 1896 začal Belgrano Athletic používať pre svoj futbalový tím pruhované červeno-zelené dresy. Tieto využíval klub do konca existencie futbalového oddielu v roku 1916. V rovnakých farbách boli aj dresy využívané pri zápasoch ragby, tieto však nemali zvislé pruhy (ako futbalové), ale vodorovné. V roku 1919 zmenil klub svoje farby na hnedo-žlté, ktoré používa do súčasnosti. Aj klubový znak je v súčasnosti taktiež hnedo-žltý a sú v ňom písmená BAC, teda skratka názvu klubu. Aj klubová prezývka "Marrón" (hnedá farba), odráža výber farby klubu.