Bielopavučinovec
| Bielopavučinovec hľuznatý | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Bielopavučinovec (lat. Leucocortinarius) rod húb z čeľade čírovkovité (Tricholomataceae). Jeho jediným druhom je bielopavučinovec hľuznatý (lat. Leucocortinarius bulbiger).
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Do polovice 20. stor. sa považoval za súčasť iných rodov, najmä rodu čírovka (Tricholoma), pavučinovec (Cortinarius) alebo rodu Cortinellus[1][2].
Staršie sa niekedy radil do čeľade pavučinovcovité (Cortinariaceae)[2].
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Plodnica bielopavučinovca hľuznatého má 5 – 12 cm široký klobúk, najprv klenutý, neskôr plochý, hladký, holý, nehygrofánny, plavý až plavočervenkastý, za mladi na okraji ovešaný bielymi hodvábnymi zvyškami plachtičky. Lupene sú 5 – 10 mm široké, dosť husté, najprv biele alebo krémové, neskôr s hnedastým nádychom a často aj s hrdzavoškvrnitým ostrím. Hlúbik je 3 – 6 cm dlhý, 0,7 – 2 cm hrubý, takmer valcovitý, dolu zúžený, plný, často trochu excentrický, belavý.[3] Dužina je belavá, nemeniaca sa, nevýraznej chuti a bez nápadnej vône.[2] Výtrusy sú elipsoidné, hladké, bezfarebné, 7 – 9 × 4,5 – 5 μm veľké. Výtrusný prach je krémový alebo bledookrový.[3]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Bielopavučinovec hľuznatý rastie od augusta do novembra[3] zvyčajne v početných skupinách v humuse suchších ihličnatých (najmä v smrečinách[4]) alebo zmiešaných lesoch, predovšetkým v teplejších oblastiach.[2] U nás nie je hojný.[4]
Praktický význam
[upraviť | upraviť zdroj]Je to chutná huba, vhodná na úpravu začerstva i na konzervovanie v octovom náleve.[4]
Možnosť zámeny
[upraviť | upraviť zdroj]Zámena je možná s pavučinovcami, ktorých lupene sú však v dospelosti hrdzavé alebo tmavohnedé.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
staršia plodnica
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielopavučinovec
