Bořeň | |
vrch | |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Úsťanský kraj |
Pohorie | České středohoří |
Nadmorská výška | 539 m n. m. |
Súradnice | 50°31′40″S 13°45′50″V / 50,5277°S 13,7638°V |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bořeň | |
Národná prírodná rezervácia | |
Pohľad z juhu
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Úsťanský kraj |
Okres | okresy Most a Teplice |
Lokalita | Bílina |
Nadmorská výška | 255 – 539 m n. m. |
Rozloha | 65,3679 ha |
Vznik | 10. apríl 1946[1] |
- Vyhlásil | Okresný národný výbor Bílina |
Správa | Správa CHKO České středohoří |
Kód AOPK ČR | 643 |
Poloha na mape Česka
| |
Wikimedia Commons: Bořeň | |
Webová stránka: Biolib.cz | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Európsky významná lokalita |
Bořeň (nem. Borschen) je skalnatý vrch, ktorý sa nachádza južne od Bíliny v Českom stredohorí. Vypína sa vysoko nad údolím rieky Bíliny, v spodnej časti je čiastočne zarastený lesom. Vrchol sa nachádza vo výške 539 m n. m. Tvorí výraznú dominantu ako mesta Bíliny tak i celého Českého stredohoria. Vďaka svojej charakteristickej siluete je veľmi dobre viditeľný aj z mnohých vzdialených miest (napr. zo Žatca).
Bořeň je najväčší povrchový znelcový (fonolitový) útvar v strednej Európe[2]. V treťohorách bola pri sopečnej činnosti nadvihnutá podložná rula a do vrstiev druhohorných kriedových slieňovcov sa vklínil mohutný útvar fonolitu. Vo štvrtohorách bol fonolit eróziou vypreparovaný a vytvoril unikátnu kopu.
Fonolit má monumentálnu stĺpcovitú odlučnosť s až 100 m vysokými skalnými stenami. Mrazovým zvetrávaním vznikli skalné ihly, veže, stĺpy, puklinové jaskyne a ďalšie útvary. Svahy pokrývajú kamenohlinité sute a suťové polia.
Prvé chránené územie tu bolo zriadené v roku 1946.[3] Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená roku 1977. Rozloha chráneného územia predstavovala 23,24 ha. K roku 2013 došlo ku znovu vyhláseniu územia a k jeho rozšíreniu na 65,37 ha.[3] Rezerváciou vedie náučný chodník z Bíliny až na vrchol, odkiaľ sa otvára kruhový rozhľad na všetky strany. Na skalnatých svahoch rastie rad chránených rastlín a sídli tu chránený výr skalný. Bolo tu zistené okrem bežných druhov vtákov tiež 22 osobitne chránených. Tiež sa tu vyskytuje ropucha zelená a užovka hladká.
Z rastlín sa tu vyskytuje napr. taričník skalný, astra alpínska, kosatec bezlistý, lomikameň trsnatý, poniklec lúčny český, klinček sivý, prvosienka jarná, lykovec jedovatý. Na náprotivných južných stráňach vrchu Kaňkov rastie hlaváčik jarný.
Z horolezeckého hľadiska je Bořeň jednou z najvýznamnejších nepieskovcových oblastí v Česku. Znelcová skala je vo väčšine sektorov pevná a ponúka rozmanité možnosti stenového, štrbinového aj komínového lezenia. Vysoké steny, zvlášť na severe, poskytujú možnosti viacedĺžkových výstupov horského charakteru.
Prvá horolezecká činnosť na Bořeni začala na začiatku 20. storočia, podrobnejšie informácie sa však nezachovali. Prvé známe mená prvovýstupcov sú mená Gregor (Řehoř) a Berthold z alpského klubu zo Žatca, podľa ktorých sú nazvané napr. Skalné útvary Bertholdův prst a Řehořův komín. V súčasnosti na Bořeni existuje približne štyristo ciest všetkých obťažností.
Bořeň býva často porovnávaný s Diablovou horou v Wyomingu (USA), a to nielen kvôli zhodnému chemickému zloženiu horniny, ale aj kvôli podobnému charakteru krajiny, v ktorej sa nachádza.[4]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bořeň na českej Wikipédii.