Bořeň

Súradnice: 50°31′40″S 13°45′50″V / 50,5277°S 13,7638°V / 50.5277; 13.7638
Bořeň
vrch
Štát Česko Česko
Región Úsťanský kraj
Pohorie České středohoří
Nadmorská výška 539 m n. m.
Súradnice 50°31′40″S 13°45′50″V / 50,5277°S 13,7638°V / 50.5277; 13.7638
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Česko: Bořeň
Bořeň
Bořeň
Národná prírodná rezervácia
Pohľad z juhu
Štát Česko Česko
Región Úsťanský kraj
Okres okresy Most a Teplice
Lokalita Bílina
Nadmorská výška 255 – 539 m n. m.
Rozloha 65,3679 ha
Vznik 10. apríl 1946[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Bílina
Správa Správa CHKO České středohoří
Kód AOPK ČR 643
Česko: Bořeň
Bořeň
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Bořeň
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita

Bořeň (nem. Borschen) je skalnatý vrch, ktorý sa nachádza južne od Bíliny v Českom stredohorí. Vypína sa vysoko nad údolím rieky Bíliny, v spodnej časti je čiastočne zarastený lesom. Vrchol sa nachádza vo výške 539 m n. m. Tvorí výraznú dominantu ako mesta Bíliny tak i celého Českého stredohoria. Vďaka svojej charakteristickej siluete je veľmi dobre viditeľný aj z mnohých vzdialených miest (napr. zo Žatca).

Bořeň je najväčší povrchový znelcový (fonolitový) útvar v strednej Európe[2]. V treťohorách bola pri sopečnej činnosti nadvihnutá podložná rula a do vrstiev druhohorných kriedových slieňovcov sa vklínil mohutný útvar fonolitu. Vo štvrtohorách bol fonolit eróziou vypreparovaný a vytvoril unikátnu kopu.

Fonolit má monumentálnu stĺpcovitú odlučnosť s až 100 m vysokými skalnými stenami. Mrazovým zvetrávaním vznikli skalné ihly, veže, stĺpy, puklinové jaskyne a ďalšie útvary. Svahy pokrývajú kamenohlinité sute a suťové polia.

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé chránené územie tu bolo zriadené v roku 1946.[3] Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená roku 1977. Rozloha chráneného územia predstavovala 23,24 ha. K roku 2013 došlo ku znovu vyhláseniu územia a k jeho rozšíreniu na 65,37 ha.[3] Rezerváciou vedie náučný chodník z Bíliny až na vrchol, odkiaľ sa otvára kruhový rozhľad na všetky strany. Na skalnatých svahoch rastie rad chránených rastlín a sídli tu chránený výr skalný. Bolo tu zistené okrem bežných druhov vtákov tiež 22 osobitne chránených. Tiež sa tu vyskytuje ropucha zelená a užovka hladká.

Z rastlín sa tu vyskytuje napr. taričník skalný, astra alpínska, kosatec bezlistý, lomikameň trsnatý, poniklec lúčny český, klinček sivý, prvosienka jarná, lykovec jedovatý. Na náprotivných južných stráňach vrchu Kaňkov rastie hlaváčik jarný.

Horolezectvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Z horolezeckého hľadiska je Bořeň jednou z najvýznamnejších nepieskovcových oblastí v Česku. Znelcová skala je vo väčšine sektorov pevná a ponúka rozmanité možnosti stenového, štrbinového aj komínového lezenia. Vysoké steny, zvlášť na severe, poskytujú možnosti viacedĺžkových výstupov horského charakteru.

Prvá horolezecká činnosť na Bořeni začala na začiatku 20. storočia, podrobnejšie informácie sa však nezachovali. Prvé známe mená prvovýstupcov sú mená Gregor (Řehoř) a Berthold z alpského klubu zo Žatca, podľa ktorých sú nazvané napr. Skalné útvary Bertholdův prst a Řehořův komín. V súčasnosti na Bořeni existuje približne štyristo ciest všetkých obťažností.

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Bořeň býva často porovnávaný s Diablovou horou v Wyomingu (USA), a to nielen kvôli zhodnému chemickému zloženiu horniny, ale aj kvôli podobnému charakteru krajiny, v ktorej sa nachádza.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-01-19]. Dostupné online. (po česky)
  2. Turistický informačný portál [online]. . Dostupné online.
  3. a b NPR Bořeň [online]. AOPK ČR. Dostupné online.
  4. SVOBODA, Jiří. Tajemství Českého středohoří. 1. vyd. Ústí n. L.: Imagine Media. S. 236 – 237. ISBN 978-80-905511-0-7.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bořeň

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bořeň na českej Wikipédii.