Branislav Varsik | |
slovenský historik a archivár | |
Narodenie | 5. marec 1904 Myjava, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 28. máj 1994 (90 rokov) Bratislava, Slovensko |
Alma mater | Univerzita Komenského |
Aktívne roky | 1931 – 1974 |
Rodičia | Pavel Varsik |
Súrodenci | Vladimír Varsik |
Prof. PhDr. Branislav Varsik, DrSc. (* 5. marec 1904, Myjava – † 28. máj 1994, Bratislava) bol slovensky historik, archivár, vedec a pedagóg.
Pochádzal z mnohopočetnej (9-detnej)[1] rodiny pytlikárskeho majstra Pavla Varsika. Po skončení ľudovej školy na Myjave začal roku 1915 študovať na gymnáziu v Nagykörösi. Po konci prvej svetovej vojny roku 1918 sa vrátil domov a následne pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Skalici. Stredoškolské štúdium nakoniec ukončil v roku 1923 v Bratislave na gymnáziu na Gröslingovej ulici. Roku 1921 sa spolu so starším bratom Vladimírom zúčastnil na sčítaní obyvateľstva v Zemplínskej stolici. Vysokoškolské štúdia začal vo Viedni, kde študoval históriu a geografiu v školskom roku 1923-24. V druhom ročníku prešiel na Karlovu univerzitu do Prahy a štúdium ukončil roku 1928 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Hneď po promócii získal štipendium na ročné štúdium v Paríži. Tam študoval na Sorbone až do leta 1929.[2]
Po návrate z Paríža a po vykonaní skrátenej vojenskej služby nastúpil začiatkom apríla 1931 do Krajinského archívu v Bratislave, kde pracoval ako archivár. V Krajinskom archíve absolvoval aj externé štúdium na Štátnej archívnej škole v Prahe.[2] Roku 1933 získal docentúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v odbore československé dejiny.[3] V tom istom roku nahradil Daniela Rapanta na jeho poste dovtedajšie prednostu úradu. V rokoch 1933-39 prednášal na Filozofickej fakulte UK. V archíve pracoval až do roku 1939, v tom roku ho slovenská vláda vymenovala za experta pre spisovú rozluku s Maďarskom.[2] Roku 1940 získal profesúru. V rokoch 1942-44 bol dekanom Filozofickej fakulty UK. Roku 1957 získal titul DrSc.[3] Po roku 1945 zastával na UK významné funkcie medzi nimi bol aj vedúcim Katedry všeobecných dejín a archeológie. Na Filozofickej fakulte pôsobil až do roku 1974.[2]
Po odchode Václava Chaloupeckého ako inšpektora archívov a knižníc táto funkcia pripadla práve Varsikovi. Funkciu vykonával až do roku 1953. Bol členom Učenej spoločnosti Šafárikovej a po jej zániku členom Slovenskej učenej spoločnosti. Roku 1946, keď Rapant založil Slovenskú historickú spoločnosť, Varsik v nej zastával pozíciu podpredsedu a po abdikácii Rapanta ju viedol až do jej rozpustenia roku 1950. Po jej obnovení roku 1962 bol najprv podpredsedom a následne v rokoch 1962-66 predsedom.[2]
Vo vedeckej práci sa zameral najmä na ohlas husitského hnutia na Slovensku a stredoveké osídlenie Slovenska.[2]