Cnosti | |
| |
Základné informácie | |
---|---|
Autor | Raffael |
Rok | medzi 1508 - 1511 |
Technika | freska |
Rozmery | ? × 600 cm |
Galéria | Vatikánske múzeá, Vatikán |
Cnosti teologické[1] alebo Tri hlavné cnosti[2] (tal. Virtù Cardinali e Teologali) je lunetová freska talianskeho renesančného maliara Raffaela Santiho z roku 1511 v miestnosti nazvanej Stanza della Segnatura v Apoštolskom paláci vo Vatikáne.
Úplný názov maľby Kardinálske a teologické cnosti poukazuje na mravné zásady, ktoré by mali charakterizovať každého duchovného - Statočnosť, Prezieravosť a Zdržanlivosť.
Monumentálna maľba, zaberajúca priestor lunety južnej steny, je súčasťou Raffaelovho cyklu fresiek, ktorých vytvorením umelca poveril pápež Július II.. Vznikla ako posledná v tejto miestosti (po freskách Aténska škola, Dišputa o Sviatosti oltárnej a Parnas).
Plochu lunety vypĺňa maľba, na ktorej umelec zachytil tri ženské postavy a päť postáv putti v jednoduchej krajine. Postavy žien personifikujú hlavné kardinálske (ľudské) cnosti; putti zasa predstavujú tri hlavné teologické (Božské) cnosti: Charitu, Nádej a Vieru.
Ženská postava v brnení úplne vľavo predstavuje Udatnosť (lat. Fortitudo). Ľavou rukou hladi leva a pravou sa pridržiava kmeňa čierneho duba. Dub symbolizuje silu; súčasne je odkazom na rodinu Della Rovere, z ktorej pochádzal Július II. Putti zľava predstavujúci Charitu odtrháva žalude z dubovej vetvičky.
Do stredu maľby Raffael umiestnil na podstavci sediacu postavu ženy v šatách s okrídlenou hlavou Gorgony na hrudi. Žena personifikujúca Prezieravosť (Prudentia) pohľad upiera do zrkadla, ktoré drží v pravej ruke. Z nej na ňu hľadí tvár predstavujúca rímskeho boha Janusa. Rimania ho zobrazovali s dvoma tvárami, lebo podľa ich predstáv videl dopredu i dozadu (alegorizoval minulosť i budúcnosť, múdrosť i poznanie súčasne; tvár starého muža pozerá do minulosti, z ktorej čerpá skúsenosti, mladá tvár hľadí do budúcnosti v očakávaní nových poznatkov). Putti s horiacou pochodňou predstavuje cnosť Nádej.
Vpravo sedí Striedmosť (Temperantia). Drží uzdu Zdržanlivosti a sprevádza ju putti predstavujúci Vieru, ktorý pravou rukou ukazuje hore do neba.
Podľa starogréckeho filozofa Platóna okrem Udatnosti, Prezieravosti a Striedmosti existovala štvrtá kardinálska cnosť - Spravodlivosť (Iustitia). Tú však Raffael do tejto scény nezahrnul. Spravodlivosť, ktorá je z hierarchického hľadiska považovaná za vyššiu ako ostatné cnosti, namaľoval osobitne v jednom z medailónov klenby. Odkazuje na ňu ženská postava držiaca váhy a meč priamo nad lunetou.
Pod maľbou Cnosti je stena pri okne miestnosti pokrytá dvoma ďalšími freskami. Na maľbe vľavo, navrhnutej Raffaelom no prevedenej jeho maliarskou školou, vidíme byzantského cisára Justiniána ako z rúk právnika Flavia Triboniana berie knihu obsahujúcu spis Digesta (ide o jeden zo spisov cisárovho občianskeho zákonníka známeho ako Corpus iuris civilis). Pendantom tejto maľby je na pravej strane okna freska (autorom bol sám Raffael), na ktorej pápež Gregor IX. (s portrétnymi črtami Júliusa II.) prijíma od Raimunda de Peñafort, dominikánskeho mnícha, kódex kanonického práva známy ako Liber extra.[3]
Prehľadný zoznam diel Raffaela pozri Zoznam Raffaelových diel |