Cyklický epos[1] (iné názvy: kyklický epos[1], epický kyklos[2]; starogr. Κυκλικά έπη) je zoskupenie najvzájom na seba nadväzujúcich eposov, ktoré ucelene podávali grécke povesti od zrodenia bohov po osudy jednotlivých hrdinov.[3]
V užšom zmysle je kyklický epos označenie pre súbor eposov, ktoré čerpajú z prostredia trójskych a tébskych povestí.[3]
Pri mnohých eposoch je známe meno autora, ktoré však nie je spoľahlivo doložené. Kyklický epos v poklasickej dobe zapadol a v súčasnosti je známy len z neskoršieho a nepresného Proklovho výkladu.[3]
- Kyprie, (novogr. Κύπρια Έπη) pripisovaná Homérovi alebo Stasinovy z Cypru alebo Hegesiasovi zo Salamíny alebo Kypriasovi z Halicarnassu. Nezachoval sa v písomnej forme.[4]
- Iliada, (novogr.Ιλιάδα) opisuje udalosti počas 51 dní desiateho roku Trójskej vojny. Zachovala sa v písomnej forme. Jej autorstvo je pripísané Homérovi.[4]
- Aithiopis, (gr. Αιθιοπίς) pripisovaná Arktinovi z Milétu. Opisuje boje s Amazonkami a boj Achilla s kráľom Memnonom a smrť Achillovu.Nezachoval sa v písomnej forme.[4]
- Amazonias (novogr. Έπος Αμαζονίας) raz pripísaná Homérovi (možno odlišná verzia alebo len iný názov pre Aithiopis)Nezachoval sa v písomnej forme.
- Malá Iliada, (novogr. Μικρή Ιλιάδα) pripísaná Leschovi z Mytilény.Nezachoval sa v písomnej forme.[4]
- Iliou persis, (novogr. Ιλίου Πέρσις), slov. Dobytie Ília, epos je pripísaný Arktinovi z Milétu. Nezachoval sa v písomnej forme.[4]
- Nostoi, (novogr. Νόστοι - slov. Návraty) pripísaná Eumelovi Korintskému alebo Hagiovi z Troizény. Opisuje roztržu medzi Agamemnonom a Meneláom až po Meneláov návrat do vlasti.Nezachoval sa v písomnej forme.[4]
- Odyssea, (novogr.Οδύσσεια) opisuje cestu Odysea do vlasti. Zachoval sa v písomnej forme.[4]
- Telegoneia,(novogr. Τηλεγόνεια) pripisovaná Eugammonovi z Kyrény hovorí o pochovaní ženíchov, Odysseov odchod do Élidy, jeho návrat na Ithaku až po jeho smrť a odchod Télegona, Télemacha a Pénelopy ku Kirké. Nezachoval sa v písomnej forme.[4]
- Thesprotis, (novogr. Θεσπρωτίς) (možno odlišná verzia alebo iný názov pre Telegoneiu) Nezachoval sa v písomnej forme.
- Titanomachia,(novogr. Τιτανομαχία), pripísaná autorovi Eumelus Korintský
- Heracleia, uvádza sa, že bol ukradnutý Peisandrom Rodoským Pisinovi z Lindu
- Oichalias alosis, (novogr. Οιχαλίας άλωσις) uvádza sa, že tento epos dal Homér Kreofylovi zo Samosu
- Naupaktia, (novogr.Ναυπάκτια έπη) pripísaná Arktinovi Milétskemu alebo Karcinovi z Naupaktu
- Fokais, (novogr.Φωκαΐς) pripísaná Thestoridovi Fókajskému alebo Homérovi
- Minias, (novogr.Μινυάς), pripisovaná Prodikovi Fókajskému
- Danais, (novogr.Δαναΐς)
- Europeia, niekedy tiež nazývaná Bougonia, pripísaná Eumelovi Korintskému
- ↑ a b cyklický epos. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
- ↑ PORUBJAK, Matúš. Kapitoly z aplikovanej etiky II : Najstaršie podoby európskej etiky v antickom období. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaškа, 2012. 101 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7165-904-4. S. 15. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c KYKLICKÝ EPOS. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 333.
- ↑ a b c d e f g h OKÁL, Miloslav. Problematika homérskych básní. In: Homéros. Odysseia. Preklad Miloslav Okál; ilustrácie Vincent Hložník. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1966. 562 s. S. 513 – 514.
- CANFORA, Luciano. Dějiny řecké literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. 2. rev. a dopl. vyd. Praha : KLP, 2004. 902 s. ISBN 80-86791-10-6. S. 49 – 51.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kyklické eposy na anglickej Wikipédii a Epos na gréckej Wikipédii.