Dišpenz[1] (iné názvy: dišpenzácia[2]; staršie: dispenzácia[3], dišpens[4]; etymológiu pozri dole) môže byť:
v kánonickom práve: osobitný správny akt kompetentnej cirkevnej autority, ktorým je v konkrétnom prípade konkrétny adresát (osoba alebo osoby) oslobodený od účinkov cirkevného zákona, pretože dodržanie tohto zákona by mu pravdepodobne spôsobilo veľkú ujmu[5], pozri dišpenz (cirkevné právo)
v (nekánonickom) práve staršie alebo dnes ešte hovorovo: (spravidla správny akt fungujúci ako) výnimočné prepáčenie či oslobodenie od či odpustenie predpísaného právneho ustanovenia (spravidla odpustenie zákonom stanovenej náležitosti, podmienky, požiadavky, predpokladu či zákazu) zo strany výkonnej moci v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne povoľuje (podľa niektorých názorov aj v iných prípadoch), napr. počas prvej ČSR pri prekážkach manželstva, pri preukazovaní spôsobilosti na živnosť, pri zmierňovaní trestov, pri skúškach na školách a podobne[6][7][2][8][9], pozri dišpenz (všeobecné právo)
v školstve staršie: a) oslobodenie od veku predpísaného na prijatie do (napr. učiteľského) ústavu, b) oslobodenie od návštevy niektorých povinných predmetov alebo od niektorých skúšok[6], pozri dišpenz (školstvo)
Tvar dišpenz (dišpens) má pôvod v cirkevnej oblasti, zatiaľ čo tvar dišpenzácia (dispenzácia) má pôvod v necirkevnej oblasti. Konkrétne: Slovo dišpenz pochádza z nemeckého slova Dispens (ktoré má rovnaké významy ako slovenské slovo dišpenz), ktoré vzniklo zo stredolatinského slova dispensa, ktoré znamená oslobodenie od cirkevného zákona. Slovo dišpenzácia vzniklo (v konečnom dôsledku) z latinského (aj stredolatinského) slova dispensatio, ktoré znamená rozvažovanie, usporadúvanie, nariadenie, oslobodenie a pod.[4][10][11]
↑kánonická miernosť. In: Encyclopaedia Beliana. [online] Bratislava : Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied, Encyklopedický ústav. Dostupné online.ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ abdispense. In: Masarykův slovník naučný. Diel 2. D – G. Praha : Československý kompas, 1926. 1098 s. S. 277.
↑dišpenz. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 284.