Emilio Betti (* 20. august 1890 – † 11. august 1968) bol taliansky filozof a právnik, spoluzakladateľ filozofickej hermeneutiky. Nadväzuje na všeobecnú teóriu výkladu ako ju rozvinul najmä Schleiermacher a Dilthey a usiluje sa o jej aplikáciu v celej oblasti duchovných vied.
Jeho chápanie teórie výkladu sa nazýva rekonštruktívnou hermeneutikou, ktorá sa vymedzuje voči tzv. integratívnej hermeneutike rozvíjanej najmä Heideggerom a Gadamerom. Integratívna hermeneutika sa snaží vykladať hermeneutický objekt (text) na základe dejinnosti hermeneutického subjektu (interpretátor), pričom sa však hlavný dôraz pri výklade kladie na porozumenie prítomnosti, a tak sa dejinnosť subjektu integruje do interpretovaného objektu. Výsledkom takéhoto výkladu je potom (historický) relativizmus. Betti sa voči takémuto chápaniu hermeneutiky vymedzuje, pretože "práve pri tomto hermeneutickom postupe sa stupňuje nebezpečie nesprávneho porozumenia spolu s možnosťou, že sa zo skúmaných textov získa iba to zmysluplné a rozumové, ktoré je vlastné interpretátorovi, a že sa vynechá to, čo je cudzie a vlastné druhému, event. sa to dá do zátvoriek ako údajný mýtus. Ponúka sa však táto námietka: texty predložené zmysel určujúcemu ‘predporozumeniu’ tu nie sú nato, aby potvrdili naše vopred prijaté predpoklady: musíme naopak predpokladať, že tieto texty nám majú povedať niečo, čo ešte sami od seba nevieme a čo je tu nezávisle na našom určovaní zmyslu."[1]
Predpokladom rekonštruktívnej hermeneutiky je filozofický realizmus.