Eugen Fried

Eugen Fried
Eugen Fried
Biografické údaje
Narodenie13. marec 1900
Trnava, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko
Úmrtie1944
Brusel, Belgicko
Politická stranaKSČ

Eugen (Jenő) Fried alebo Evžen Fried (* 13. marec 1900, Trnava – † 1944, Brusel) bol slovenský funkcionár KSČ a redaktor pôsobiaci v Maďarsku, Francúzsku a Belgicku.

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
  • otec Emil Fried
  • matka Jeanette rod. Neubauerová

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do židovskej obchodníckej rodiny. Študoval v Banskej Bystrici. Stredná školu ukončil v roku 1917. Chemické inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Budapešti neskončil pre rozpad Rakúsko-Uhorska v 1918. Pridal sa k bolševíkom - 21. marca 1919 moc prevzala v Maďarsku komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil Maďarská republika rád s proletárskeho vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu. Po porážke sa od júla 1919 skrýval na viacerých miestach Slovenska, kde pôsobil ako redaktor.

Fried bol členom Komunistickej strany Československa od jej založenia v roku 1921. Stranou bol poslaný do Košíc, kde bol aktívny až do roku 1924, kedy nelegálne odcestoval do Moskvy, aby sa mohol zúčastniť V. kongresu Komunistickej internacionály (Kominterny). Po návrate bol odsúdený na 30 mesiacov do väzenia (1925 až 1927). V roku 1927 sa oženil s mladou slovenskou aktivistkou. Fried bol kultivovaný a sčítaný muž so širokým okruhom záujmov, ktorý hovoril niekoľkými jazykmi (maďarsky, česky, nemecky, francúzsky, jidiš, rusky a anglicky, čiastočne aj po taliansky, turecky a holandsky[1]). Bol elegantný, dobre sa obliekal, bol zdvorilý, hovoril mierne a bol nemilosrdný.

Po prepustení z väzenia bol vyslaný do Liberca, pretože na Slovensku už bol príliš známy. Tu pôsobil ako redaktor denníka Vorwärts.[1] Stal sa profesionálnym revolucionárom a obdivovateľom Stalina. Dmitrij Manuilskij, jeden zo Stalinových zástupcov v Kominterne, si Frieda všimol a zveroval mu stále zodpovednejšie úlohy. Od júna 1928 bol zodpovedný za očistu KSČ od predstaviteľov, ktorí neboli dostatočne poslušní Moskve. V decembri toho istého roku mal ako člen ÚV KSČ a politbyra[1] za úlohu strane vnútiť vedenie lojálne Stalinovi. Svoju ženu opustil v roku 1929, keď ho Manuilskij povolal do Moskvy, aby pracoval v Kominterne. Tu bol v decembri obvinený z ľavicovej úchylky, ale bola mu zachovaná priazeň, keď napísal sebakritiku.

Na konci roka 1930 bol Fried Kominterny menovaný referentom zodpovedným za dohľad nad Komunistickou stranou Francúzska (Parti communiste français, PCF). Pôsobil pod pseudonymom "Clément" a od roku 1931 až do roku 1942 hral v PCF vedúcu úlohu.

V roku 1932 sa stal otcom nemanželskej dcéry Máši (Márie), ktorú mal s Rumunkou Anou Paukerovou ktorá sa stala v roku 1947 ministerkou zahraničných vecí.

Druhá svetová vojna vypukla na začiatku septembra 1939. Výkonný výbor Komunistickej internacionály oznámil francúzskym a britským komunistickým stranám prostredníctvom Frieda, že nejde o vojnu medzi demokraciou a fašizmom, ale o vojnu medzi imperialistickými mocnosťami a "... hlavnou otázkou je boj proti kapitalizmu - zdroju všetkých vojen - proti režimu buržoáznej diktatúry vo všetkých formách, a to predovšetkým vo vašej vlastnej krajine ... ". 26. septembra 1939 francúzska vláda PCF zakázala. V nasledujúcich mesiacoch bolo uväznených 35 komunistických poslancov a tisíce komunistických aktivistov a viac ako tri tisícky komunistických bolo internovaných ako nežiaduci cudzinci. Fried sa usadil v Bruseli, kde vytvoril tajnú základňu Kominterny pre celú západnú Európu, prostredníctvom radiotelegrafu bol v kontakte s Moskvou a riadil tak i ilegálnu PCF.

Po tom, čo Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Fried dostal šifrovanú správu, v ktorej bolo komunistom v západnej Európe povedané, aby "použili všetky spôsoby a prostriedky na to, aby ľud povstal a bojoval s okupantmi", vrátane demonštrácií, štrajkov a sabotáží. Hlavná sovietska spravodajská sieť, ktorá operovala po celej západnej Európe, bola Červená kapela. V decembri 1941 dal Dimitrov Friedovi pokyn kontaktovať vedúceho Červenej kapely, Leopolda Treppera. Stretnutie sa však neuskutočnila, pretože gestapo odhalilo rádiostanicu Červenej kapely v Bruseli. V júli 1942 došlo k ďalším zatknutiam a niekoľko agentov bolo prezradených. Evžen Fried bol zavraždený gestapom v Bruseli 17. augusta 1943 (niekedy je uvádzaný až rok 1944[1]). Jeho pravá totožnosť však nebola v tej dobe známa.

Na jeho počesť bola pomenovaná ulica v bratislavskej Petržalke - dnešná Markova ulica.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d FRIED Evžen 13.3.1900-17.8.1943. Biografický slovník českých zemí. [online]. Historický ústav AV ČR, [cit. 2018-02-26]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: