GRB 221009A | |
Desaťhodinový časozber GRB 221009A z observatória Fermi | |
Objav | |
---|---|
Dátum objavu | 9. október 2022 13:17 UTC |
Objaviteľ | Swift, Fermi |
Trvanie záblesku | 10 hodín |
Pozorovacie dáta (Epocha ) | |
Súhvezdie | Šíp |
Rektascenzia | 19h 13m 03,48s |
Deklinácia | 19° 46′ 24,6″ |
Červený posun | 0,151 |
Vzdialenosť v ly | 2,4 miliardy ly |
Označenia | |
Iné označenia | Swift J1913.1+1946 |
Pozri aj: Záblesk gama žiarenia, Kategória:Záblesky gama žiarenia | |
Súradnice: 19h 13m 03s; 19° 46′ 25″
GRB 221009A (iný názov: Swift J1913.1+1946) bol výnimočne jasný a dlhotrvajúci záblesk gama žiarenia (GRB) v súhvezdí Šíp, ktorý spoločne objavili kozmické observatóriá Swift a Fermi 9. októbra 2022. Záblesk trval viac než desať hodín od momentu detekcie[1][2] a bol krátko pozorovateľný aj amatérskymi astronómami.[3] Šlo zároveň o jeden z najbližších zábleskov gama žiarenia a patrí medzi najenergetickejšie a najjasnejšie pozorované záblesky.[4] Pre výskumníkov je to vzácna príležitosť podrobne ho študovať.[5] K udalosti, ktorá ho vyvolala došlo pred približne 1,9 miliardami rokov[5] a objekt, ktorý bol jeho pôvodcom, sa v súčasnosti nachádza vo vzdialenosti približne 2,4 miliardy svetelných rokov od Zeme.[6]
Záblesk bol natoľko intenzívny, že saturoval detektor observatória Fermi,[7] ktorý zachytil fotóny s energiami presahujúcimi 100 GeV.[8] Large High Altitude Air Shower Observatory (LHAASO) v Číne zaznamenalo 5 000 vysokoenergetických fotónov (pre porovnanie, v celej histórii štúdia gama zábleskov ich astronómovia zachytili len stovky). Niektoré fotóny dokonca niesli rekordných 18 TeV energie,[9][3] čo je viac, než je možné vygenerovať vo veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN).[6] Ruské zariadenie Carpet-2 pravdepodobne zaznamenalo jeden 251-TeV fotón z tohto záblesku.[7] Porovnaním údajov zozbieraných rôznymi observatóriami vedci dospeli k záveru, že táto udalosť je 50 až 70-krát jasnejšia ako predošlý rekordný záblesk GRB 830801 z roku 1983.[10][11] Poznatky z pozorovaní by mohli fyzikom pomôcť študovať, ako hmota interaguje pri relativistických rýchlostiach[5] a potenciálne aj prispieť k fyzike nad rámec štandardného modelu.[7]
GRB 221009A mohol byť vyvolaný zánikom masívnej hviezdy, prechádzajúcej štádiom supernovy[3] prípadne zrodom čiernej diery.[8] Niektorí fyzici uvažujú, že fotóny s takto výnimočnými energiami by mohli pochádzať z procesu, vysvetliteľného len novou fyzikou, zahŕňajúcou temnú hmotu,[7] axióny alebo rozpadajúce sa sterilné neutrína.[12] Detektory bleskov v Indii a Nemecku zachytili známky toho, že ionosféra Zeme bola zábleskom po dobu niekoľko hodín narušená v síce drobnej, no detegovateľnej miere.[7][4] Niektorí astronómovia označili záblesk ako historicky najjasnejší („BOAT“ z angl. „brightest of all time“).[7][13] Dosvit na röntgenových vlnových dĺžkach bol stokrát jasnejší než dosiaľ pozorované.[14] GRB-221009A je len siedmy pozorovaný záblesk gama žiarenia s röntgenovými prstencami.[11][15]
Záblesk bol následne pozorovaný zariadením Neutron Star Interior Composition Explorer (NICER),[5] celooblohovým monitorom MAXI (Monitor of All-sky X-ray Image), Imaging X-ray Polarimetry Explorer (IXPE),[16] International Gamma-ray Astrophysics Laboratory (INTEGRAL), vesmírnym teleskopom XMM-Newton[17] a viacerými ďalšími.[6][10]
Medzi zariadeniami, ktoré zablesk zachytili, bol aj slovenský cubesat GRBAlpha, ktorý ho na rozdiel od viacerých iných observatórií zachytil bez saturácie detektora.[18] Článok medzinárodného tímu GRBAlpha s výsledkami pozorovania záblesku bol v marci 2023 prijatý na publikovanie v časopise Astronomy and Astrophysics.[19][20][21]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku GRB 221009A na anglickej Wikipédii.