Horehronie

O rovnomennej piesni pozri Horehronie (pieseň Kristíny).
Mýto pod Ďumbierom
Horehronie

Horehronie (Horehronský región cestovného ruchu alebo Horné Pohronie) je slovenský región cestovného ruchu rozprestierajúci sa na hornom toku rieky Hron na území okresov Banská Bystrica a Brezno. Zo severnej strany región ohraničuje hrebeň Nízkych Tatier, z juhu pohoria Muránska planina, Veporské vrchy a Poľana.

Územie má pretiahnutý tvar v smere zo západu na východ a susedí na severe s Liptovom, na severovýchode s regiónom Tatry na juhovýchode s Gemerom, na juhu s Podpoľaním a okrajovo Novohradom, na juhozápade s Tekovom a na severozápade s Turcom.

Horehronie je jednou z najmalebnejších častí Slovenska, a to z dôvodu rozmanitosti prírodných krás, bohatou kultúrou a tradíciami.

Prírodné zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Horehroní sa nachádza viacero prírodných zaujímavostí. Pod najvyšší stupeň ochrany patria dva národné parky, Národný park Nízke Tatry a Národný park Muránska planina. Mýto pod Ďumbierom a Tále ponúkajú zvlášť dobrý prístup do Nízkych Tatier s vybavenosťou pre návštevníkov. Neďaleko je aj Bystrianska jaskyňa, ktorá počas SNP poskytla úkryt okolitým obyvateľom.

Rozšíreným športom na Horehroní je lyžovanie či už zjazdové, alebo bežecké. V Osrblí je centrum biatlonu, kde sa v roku 1997 konali majstrovstvá sveta. Na zjazdové lyžovanie sú možnosti na svahoch Chopku, na Čertovici, v Mýte pod Ďumbierom, Selciach a inde. V okrese Brezno sa nachádza celkovo 14 lyžiarskych svahov s vlekmi.

V obci Brusno sú kúpele, v ktorých sa využívajú žriedla Ondrej, Ludwig a Paula na liečbu ochorení tráviaceho ústrojenstva.[1]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V Heľpe sa od roku 1966 každoročne konajú Horehronské dni spevu a tanca, folklórny festival so zameraním na Horehronie a jeden z najstarších festivalov na Slovensku.[2]

Horehronský viachlasný spev je zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Dňa 8. decembra 2017 o tom rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na jeho 12. zasadnutí na ostrove Jeju v Južnej Kórei.

Ďalšie zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi vyhľadávané turistické atrakcie regiónu patrí Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu a Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline. Táto úzkorozchodná železnica bola postavená v doline Čierneho Hrona primárne za účelom odvozu dreva. Železničné zaujímavosti dopĺňa Telgártska slučka na trati Červená Skala – Margecany. Táto slučka (sčasti tunel), unikát v bývalom Československu, umožňuje trati nabratie potrebnej výšky pre prechod sedlom Besník.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TERAZ.SK, TASR, tasr.sk, TERAZ,. BRUSNO: Prírodný liečivý prameň Ondrej slúži aj k príprave kúpeľov. TERAZ.sk. Dostupné online [cit. 2017-01-05].
  2. ↑ 48. Horehronské dni spevu a tanca, 28. - 30. jún 2013, Heľpa [online]. Banská Bystrica: Stredoslovenské osvetové stredisko Banská Bystrica, [cit. 2013-01-24]. Dostupné online. Archivované 2013-08-06 z originálu.
  3. ↑ KOŽUCH, Miroslav. Telgártsky tunel (Kornela Stodolu, Švermovský) [online]. www.rail.sk, 9.4.2000, rev. 2002-04-01, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Súradnice: 48°48′41″S 19°26′15″V / 48,811272°S 19,437561°V / 48.811272; 19.437561