Ivan Pregelj

Ivan Pregelj
slovinský básnik, spisovateľ, dramatik, literárny kritik, esejista, učiteľ a slavista
Ivan Pregelj
Narodenie27. október 1883
Most na Soči, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie31. január 1960 (76 rokov)
Ľubľana, Juhoslávia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ivan Pregelj

Ivan Pregelj (* 27. október 1883, Most na Soči, Slovinsko – † 31. január 1960, Ľubľana) bol slovinský spisovateľ, dramatik, básnik a kritik.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Pregelj sa narodil 27. októbra 1883 vo Sv. Luciji v Tolminsku, dnešný Most na Soči, do rodiny remeselníkov. Po smrti jeho rodičov, keď mu bolo sotva osem rokov, sa o neho a jeho dvoch bratov starala ich stará mama Ana. Pastor Jožef Fabijan mu pomáhal pri štúdiu, bol jeho vychovávateľom a podporovateľom. Pregelj navštevoval gymnázium v Gorici, najprv študoval teológiu, potom odišiel do Viedne študovať germanistiku a slavistiku. Získal doktorát, dizertačnú prácu napísal o slovinskom barokovom kazateľovi Rogerovi Ljubljanskom. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Gorici, Pazine, Idriji, Krani a v Ľubľane, kde zomrel v roku 1960.

V dvadsiatych rokoch bol Pregelj považovaný za ústredného slovinského prozaika po Cankarovi, ale neskôr ho kritici obvinili z katolíckej tendencie. Vo svojich dielach rozprával aj o spoločenskom a národnom osude v regionálnom kontexte bývalého Primorska.

Literárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Preglova tvorba je literárnymi historikmi klasifikovaná ako moderná a expresionistická. Z modernosti pochopil život jednotlivca, jeho emócie, vášne, štýl a kompozíciu. Jeho diela sú väčšinou zasadené do historického obdobia (reformácia, protireformácia, roľnícke povstania, osvietenstvo, barok). Vyznačujú sa vášnivými, mimoriadnymi a výstrednými ľuďmi, nelegitímnymi deťmi. V jeho historických povestiach sú zreteľné rozdiely medzi duchom a telom, fyzickým a duševným utrpením, hriechom a nevinnosťou.

Najznámejšie sú romány Tolminci, Plebanus Joannes, Magister Anton a poviedka Matkova Tina. Napísal libreto pre operu Tajda od skladateľa Hugolina Sattnera. Jeho najrozsiahlejšou prácou je historický kolektívny román Tlačani, ktorý vyšiel v časopise Dom in svet, 1915 – 1916. Pregelj ho neskôr publikoval v knihe s názvom Tolminci (1927). V Tolminci znázorňoval historické udalosti z rokov 1712 – 1713, keď sa tolmínski poľnohospodári a bajtári búrili proti šľachte a vyššiemu kňazovi. V románe o Štefanovi Goljovi, povstalcovi proti cirkevnému násiliu, a potom v renesančnom románe Plebanus Joannes, Pregelj presunul svoje zameranie z historicky pomerne realistického zobrazenia života na symbolické zobrazenie spoločenských, duchovných a fyzických ťažkostí tolmínskeho ľudu. V poviedkach sa mu podarilo zachytiť život tolmínov (napr. Matkova Tina, Runje) a vyznačujú sa farebným popisom krajiny a originálnym zobrazením tolminských kňazov.

Pseudonymy, ktoré používal Ivan Pregelj: Cirilov, Lukian, Ivan Ivanov, Ivan Mohorov (Ivo Mohorov, Iv. Mohorov, I. Mohorov, J. Mohorov), Peter Petrič, I. Selan, J. Stjepanič, Ivan Zoran (Ivo Zoran), I. P.

Expresionizmus v próze I. Pregelja

[upraviť | upraviť zdroj]

Pregelj pravdepodobne prvýkrát použil termín expresionizmus v roku 1917. Opatrne a s výhradami používal nové smery svojej doby - futurizmus, kubizmus, dadaizmus a tiež expresionizmus. Zlom nastal v samotnom Pregljevovi, čo už možno vidieť v románe Štefan Golja in njegovi. V roku 1919, spolu s Lovrenčičom a Majcenom založil niektoré základné duchovné a štylistické ustanovenia expresionizmu. Mladí katolícki básnici už prijali jeho román Plebanus Joannes ako expresionistické dielo.

Bibliografia[1]

[upraviť | upraviť zdroj]
Poézia
  • Romantika (1910)
Próza

Próza pracuje s historickými témami:

  • Štefan Golja in njegovi (1918/19)
  • Plebanus Joannes (1920)
  • Matkova Tina (1921)
  • Peter Pavel Glavar, lanšperški gospod (1922)
  • Tolminci (1927)
  • Regina Roža ajdovska (1929)
  • Magister Anton (1930)
  • Thabiti Kumi 1933)

Práce so súčasnými témami:

  • Otroci sonca (1. časť, 1919, 2. časť, 1922, 3. časť, 1933)

Životopisné príbehy:

  • Simon iz Praš (1924)
Dráma
  • Azazel (1921)

Preklady do slovenčiny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Za krížom : výbor zo slovinskej prózy, preložil Koloman Geraldini, 1942[2]
  • Článok : Pregelj med Hrvati in Srbi preložil Tone Potokar, 1985[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-06-06]. Dostupné online. Archivované 2020-06-19 z originálu.
  2. ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-06-09]. Dostupné online. Archivované 2020-06-25 z originálu.
  3. ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-06-18]. Dostupné online. Archivované 2020-10-08 z originálu.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Pregelj
Autoritné údaje: