Jean Dutrou-Bornier

Jean Dutrou-Bornier
Narodenie	19. november 1834 Montmorillon , Francúzsko
Úmrtie	6. august 1876 (41 rokov) Veľkonočný ostrov
Biografický portál

Jean Dutrou-Bornier (celým menom Jean-Baptiste Onésime Dutrou-Bornier, * 19. november 1834, Montmorillon, Francúzsko – † 6. august 1876, Veľkonočný ostrov) bol kapitán francúzskeho námorníctva, podnikateľ a samozvaný kráľ Veľkonočného ostrova.

Životopis

Zúčastnil sa ako delostrelec s posádkou cisárskej námornej flotily krymskej vojny. V roku 1860 získal námornícke osvedčenie majster plavby. Velil na obchodnom barku - plachetnici Tampico, ktorú mal v spoluvlastníctve.

V roku 1866 priplával do Bordeaux. Po naložení nákladu smeroval na Tahiti, kde mal doručiť náklad pre podnikateľa Johna Brandera. Na palubu zobral aj dvoch francúzskych misionárov, Gaspara Zumbohma a Theodora Escolana, ktorí mu pomáhali s navigáciou v Tichom oceáne. Vysadil ich na Veľkonočnom ostrove. Uvidiac veľký trávnatý ostrov, skrsla v ňom myšlienka uskutočniť tam svoj podnikateľský zámer na chov oviec. V tom čase sa Bornierovi už nahromadili obrovské dlhy, najmä z hazardu a následkom niektorých podvodných obchodov. Stratil tak svoj podiel na obchodnej lodi Tampico.
Keď získal podiel na jachte Aora'i, v apríli 1868 priplával na nej na Veľkonočný ostrov, jachtu spálil a na ostrove sa usadil.^[1] Za spoločníka na podnikanie nahovoril škótskeho obchodníka Johna Brandera, ktorý mu poskytol škuner; ním zabezpečovali dopravu medzi Tahiti a Veľkonočným ostrovom.

V septembri 1868 ustanovili "Správnu radu" na čele s Dutrouxom Bornierom, sekretárom misionárom Gasparom Zumbohmom a štvoricou domorodcov. Založili tiež policajný zbor zložený z miestnych domorodcov a súdnu inštitúciu. Za predsedu súdu bol menovaný misijný kňaz Hippolyte Roussel (zomrel 1898), ktorý bol najprv francúzsky misionár na Markézach. Misionári a noví európski prisťahovalci mali možnosti nakupovať ostrovné pozemky za nízke ceny.

Plodinám a hospodárskym zvieratám sa na ostrove mimoriadne darilo. Bornier sa priženil na Veľkonočný ostrov do domorodého rodinného klanu Mataveri, keďže si zobral Titaua Salmonovú (narodenú r.1856), dcéru z pokrvnej línie kráľa Koreta II. Bornier vtedy napísal svojmu priateľovi: "Mám tú česť informovať Vás týmto, že som kráľ... Moje kráľovstvo je malé. Od nedávna sa volám Iona I. - kráľ Veľkonočného ostrova“^[2] Snažil sa presvedčiť Francúzsko, aby nad ostrovom vyhlásilo protektorát.^[3] Dobré vzťahy s misionármi sa najskôr zhoršili a zakrátko sa stali neznesiteľné. Misionár Roussel sa preto rozhodol opustiť ostrov a presťahovať sa na Tahiti. Napriek odporu Borniera sa k misionárovi pripojilo viac ako sto rodených ostrovanov (ich potomkovia ešte dodnes žijú v oblasti Papeete).

V roku 1876 Bornier zomrel. Pravdepodobne bol zavraždený domorodcami.^[4] Ešte predtým požiadal o pripojenie Veľkonočného ostrova k Francúzsku. Žiadosť bola neskôr zopakovaná, ale potomkovia kráľa Koretu II. nedostali odpoveď. Francúzsky minister vojenského námorníctva admirál Frantz prehlásil, že "ostrov je k ničomu". Nakoniec bol v roku 1888 Veľkonočný ostrov pripojený k Čile.

Referencie

1. Patrick O'Reilly a Teissier Raoul, Tahitians: životopisný adresár Francúzskej Polynézie, Múzeum človeka, 1975 , s. 160.
2. James Minahan, Encyklopédia národov bez štátnej príslušnosti: LR , Greenwood Publishing Group, 2002 , s. 1573.
3. Steven R. Fischer, Ostrov na konci sveta. Reaktion Knihy, 2005, ISBN 1-86189-282-9, str. 106-122
4. Izrael Drapkin, Zločin a trest v antike, Lexington Books, 1989 , s. 387