Kalevi Jaakko Holsti | |
Štát pôsob. | Kanada |
---|---|
Narodenie | 1935 (89 alebo 90 rokov) Ženeva, Švajčiarsko |
Bydlisko | Vancouver, Britská Kolumbia |
Alma mater | Stanford University University of British Columbia |
Profesia | politológ |
Manželka | Marilyn Holsti |
Kalevi „Kal“ Jaakko Holsti (* 1935, Ženeva, Švajčiarsko) je kanadský politický vedec fínskeho pôvodu, zameriavajúci sa výskumne na teórie medzinárodných vzťahov.
Kalevi Holsti sa narodil v roku 1935 v švajčiarskej Ženeve. Tu sa narodil v roku 1933 tiež jeho starší brat, americký diplomat Ole Holsti. Ich otec, Rudolf Holsti (1881-1945), bol dvojnásobným fínskym ministrom zahraničných vecí.[1] Holsti mal do roku 1956 tiež fínske občianstvo. V čase narodenia oboch bratov pôsobil ich otec ako vyslanec Fínska pri Spoločnosti národov.[1] V septembri 1939 sa pre svoje antifašistické postoje stala rodina Holstiovcov vo Fínsku nepohodlná a preto sa rozhodli pre emigráciu do USA, kam vycestovali cez Lisabon.[1] Počas druhej svetovej vojny stratil Holsti oboch rodičov, otca Rudolfa aj tuberkulózou nakazenú mamu Liisu. Následne sa ho spolu s bratom ujali americké pestúnske rodiny. V roku 1952 Kalevi Holsti nastúpil na vysokoškolské štúdium na Univerzite Stanford. V škole najprv nevynikal, po semestri štúdium prerušil, aby navštívil vlasť vo Fínsku a stretol sa s blízkymi. Pri návšteve Fínska sa utvrdil, že chce študovať medzinárodné vzťahy a po návrate opäť začal so štúdiom na Stanforde.[1] Tu získal magisterský titul z politológie a následne na jar 1961 tiež doktorát (Ph.D.). Dostal viaceré ponuky na prácu z amerických univerzít, nakoniec sa však rozhodol odísť v lete 1961 do Kanady.[1] Od roku 1962 pracoval v rôznych pozíciách na University of British Columbia v Kanade.
Holsti bol držiteľom titulu čestného profesora "University Killam Professor Emeritus" na Univerzite Britskej Kolumbie, tento titul mu patril do júna 1999.[2] Tam pracoval na ústave Liu Institute for Global Issues. Holsti nepovažuje medzinárodné vzťahy za samostatnú vedeckú disciplínu, keďže nemajú unikátny alebo odlišný súbor teórií a metodológie.[2] Vo svojich dielach koncom 90. rokov 20. storočia tvrdil, že hegemonické postavenie USA vo výskume medzinárodných vzťahov sa rúca a ťažisko výskumu sa presúva do Spojeného kráľovstva, Európy a Japonska.[2] Skúmal tiež anglickú školu medzinárodných vzťahov.[1]
V roku 1983 bol zvolený za člena Kanadskej kráľovskej spoločnosti. V roku 2005 sa stal členom Fínskej akadémie vied.[3]
Zoznam nie je kompletný.