Kláštor Vyšší Brod

Vyšebrodský kláštor

Kláštor Vyšší Brod je cisterciánsky kláštor nachádzajúci sa vo Vyššom Brode. Ide o jednu z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok južných Čiech.[1][2] Od roku 1995 je zaradený medzi kultúrne pamiatky.

Kláštor založil v roku 1259 Vok I. z Rožmberka po predchádzajúcom jednaní s cisterciánskou generálnou kapitulou v kláštore Cîteaux. Fundácia bola potvrdená pražským biskupom 1. júna 1529. Zakladateľ novému kláštoru zároveň (či krátko potom) daroval pozemky okolo, vrátane osady Vyšší Brod. Rožmberkovci boli najvýznamnejšia vetva rodu Vítkovcov a je nesporné, že od začiatku sa s kláštorom počítalo ako s rodovou nekropolou. Pohrebom Voka I. z Rožmberka 1262 tu začal rad pohrebov desiatich generácii.

Na juhozápad od osady postupne vyrástla impozantná gotická stavba opevneného kláštora s nádherným kláštorným kostolom Nanebovzatia Panny Márie. Kláštor prežil niekoľko období úpadku, z ktorých najväčšie boli úpadky v 14. storočí (za husitských vojen bol kláštor vypálený), a v druhej polovici 20. storočia (v 40. rokoch boli mnísi vyhnaní nacistami a kláštor spustol).

Po druhej svetovej vojne sa mnísi vrátili, nie však na dlho, lebo na začiatku 50. rokov kláštor prepadli príslušníci ŠtB a ZNB, ktorí bez akéhokoľvek zákonného podkladu kláštor zabrali a mníchov odviezli do internačných táborov (súčasť Akcie K). V nasledujúcich rokoch kláštor pustol. Našťastie sa nepodarilo presadiť plány miestneho JRD, ktoré z neho chcelo urobiť sklad poľnohospodárskej techniky. Z jeho najcennejších častí bolo vytvorené múzeum, ale do stavby sa neinvestovalo a nemalá časť hnuteľného majetku bola rozkradnutá. Cisterciánsky rád sa do kláštora vrátil po roku 1989 a od tej doby sa postupne snaží o jeho opravy.

Počas sezóny (apríl – september) je kláštor prístupný verejnosti, návštevníkov sprevádzajú sprievodcovia, mimo sezónu je potrebné návštevu vopred dohodnúť.

Turistické zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie (dostavaný v 14. storočí) so štyrmi kaplnkami, jedným hlavným oltárom a ôsmimi vedľajšími. Ďalej sú verejnosti pri prehliadkach prístupné následujúce cenné priestory: postranné a obrazové galérie, knižničná chodba a dva knižničné sály: filozofický a teologický. Hoci sa podarilo v reštitúciách dohliadať a získať späť len časť hnuteľného majetku, vyskytujú sa tu niektoré pozoruhodné zbierky – zbierka obrazov českých maliarov v obrazárni, zbierka bohoslužobných predmetov zo 17. a 18. storočia, rozsiahla zbierka biblií v 40 jazykoch, rozsiahla zbierka odbornej teologickej a filozofickej literatúry. Celkovo obsahujú knižnice viac ako 70 tisíc zväzkov, vrátane 200 rukopisov na pergamene a 400 inkunábulií.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°37′14″S 14°18′24″V / 48,62064°S 14,3067°V / 48.62064; 14.3067

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vyšebrodský kláštor na českej Wikipédii.