Lineácia je v štruktúrnej geológii lineárne, rovnobežné usporiadanie štruktúr horniny. Jedná sa o opisný termín, ktorým možno pomenovať rôzne štruktúry vznikajúce rozmanitými spôsobmi.[1] Tektonická lineácia je penetratívna, to znamená, že prestupuje celým objemom horniny a mala by byť pozorovateľná v celom jej objeme. Rozoznávaných býva niekoľko typov linácie: lineácia natiahnutia, krenulačná lináecia, minerálna lineácia, intersekčná lineácia a rôzne iné. Lineácia býva zaznamenávaná do geologických máp ako línia so smerom a veľkosťou sklonu.
Intersekčná lineácia je lineárne usporiadanie, ktoré vzniká prienikom dvoch plôch pretínajúcich horninu. Typickým príkladom je prienik pôvodnej vrstvovitosti a naloženej plochy foliácie, napr. kliváže. Takáto lineácia je rovnobežná s osovou rovinou vrás, ktoré pri deformácii hornín vznikajú.[2] Pretínaním dvoch foliácii vzniká aj krenulačná folicácia, ktorá je prienikom krenulačnej kliváže a staršej foliácie.
Lineácia natiahnutia je významná tektonická lineácia vznikajúca naťahovaním minerálnych zŕn, klastov alebo fosílií v dôsledku tektonických procesov. Často vzniká v dôsledku orientácie prizmatických minerálov ako sú amfiboly, alebo prednostným usporiadaním minerálnych agregátov ako kremeňa a živcov. Dochádza k nej rotáciou pevnejších minerálov v plastickej základnej hmote, rekryštalizáciou v priebehu deformácie a rastom v deformačných tieňoch a ďalšími procesmi.[3]