Londýnsky dohovor z roku 1786 (ang. London Convention, špan. Convención de Londres) alebo Anglicko-španielsky dohovor (ang. Anglo-Spanish Convention, špan. Convención anglo-hispana) je zmluva, ktorá bola podpísaná 14. júla 1786 medzi Spojeným kráľovstvom a Španielskym kráľovstvom. Zmluva obsahovala dohodu o vysťahovaní Angličanov z pobrežia moskytov v Strednej Amerike.[1]
Podľa Parížskej zmluvy z roku 1763 (ktorá mimochodom ukončila Sedemročnú vojnu) boli Británii odobraté a následne Španielsku pridelené územia v Strednej Amerike. Podľa dohody mali byť z týchto území všetci anglicky hovoriaci ľudia vysťahovaní. Podľa Parížskej zmluvy z roku 1783 boli Španielsku pridelené novšie územia, avšak Angličania žijúci na týchto územiach odmietali žiť pod kontrolou Španielskeho kráľovstva. Pre tieto nezhody boli britské a španielske vojenské jednotky nútené strážiť tieto územia. Kvôli nezhodám sa začali novšie rokovania.
Briti napokon svoj sľub dodržali a z pobrežia moskytov vysťahovali vyše 2000 Angličanov, ktorí sa presťahovali do Belize, na Jamajku, alebo do inej krajiny v Amerike. Španieli na oplátku dovolili britským drevorubačom, aby na Yucatánskom polostrove mohli vyrúbavať drevo vrátane mahagónov.[1] Pod španielsku kontrolu sa dostala aj osada Black River, ktorú založil anglický kolonista William Pitt. Black River de iure patrila pod Španielske kráľovstvo, no de facto ju aj naďalej ovládali a obývali Briti.[2]