Metyllyzín | |
![]() | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C7H16N2O2 (1× metylovaný) C8H18N2O2 (2× metylovaný) |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 160,21 g/mol (1× metylovaný) 174,24 g/mol (2× metylovaný) |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 1188-07-4 (1× metylovaný) 2259-86-1 (2× metylovaný) |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Metyllyzín je derivát aminokyseliny lyzínu, v ktorom je jeho aminoskupina postranného reťazca metylovaná aspoň jedenkrát.[1]
Metylácia lyzínu je katalyzovaná lyzínovými metyltransferázami (PKMT). Tieto enzýmy využívajú SAM ako donor metylovej skupiny. Premeny metyllyzínu na lyzín je katalyzovaná lyzínovými demetylázami (PKMD).[2]
Takto metylovaný lyzín má dôležitú úlohu v epigenetike. Metylácia konkrétnych lyzínových reziduí v niektorých histónoch v nukleozóme mení viazanie okolitej DNA na dané históny, čo mení expresiu daných génov v DNA.[3][4] Táto zmena mení viazania DNA, pretože metyllyzín má väčší efektívny polomer kladného náboja na bočnom reťazci než má lyzín (metylové skupiny sú väčšie než vodíky, ktoré nahradzujú). Tým sa znižuje najsilnejšia potenciálová elektrostatická príťažlivosť so záporne nabitou DNA.
Predpokladá sa, že metylácia lyzínu (a arginínu) na histónoch neovplyvňuje priamo ich viazanie na DNA. Namiesto toho tieto metylové zvyšky priťahujú iné bielkoviny, ktoré upravujú štruktúru chromatínov.[5]
V Protein Data Bank je metylovaný lyzín označený trojpísmenovou skratkou MLZ (jedenkrát metylovaný),[6] MLY (dvakrát metylovaný)[7] alebo M3L (trikrát metylovaný).[8]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Methyllysine na anglickej Wikipédii.