Mezoamerický koralový útes alebo Mezoamerický systém koralových útesov, alebo aj Mezoamerický bariérový útes je rozsiahly systém koralových útesov a atolov v oblasti Strednej Ameriky. Okrem koralových útesov a atolov tunajšie ekosystémy vytvárajú piesočné pláže a duny, pobrežné lagúny a mokrade, mangrovníkové lesy, či podmorské lúky rias a tráv.[1]
Rozkladá sa vo výsostných vodách 4 štátov - Mexika, Belize, Guatemaly a Hondurasu. Dosahuje dĺžku približne 1 000 km, je to najväčší koralový útes na západnej pologuli[1] (v celosvetovom meradle je väčší len Veľký bariérový útes na pobreží severovýchodnej Austrálie)[2]. Tiahne sa pozdĺž východného pobrežia Yucatánskeho polostrova (ako počiatok koralového systému býva uvádzaný mys Cabo Catoche na severe mexického štátu Quintana Roo), pozdĺž pobrežia Belize, cez Honduraský záliv až k honduraskému súostrovia Islas de la Bahía.[3][4]
Bolo tu napočítaných okolo 60 druhov koralov a 500 druhov rýb.[5] Žije tu významná populácia Mroža širokonosého a žraloka veľrybieho.
Významná časť koralového útesu bola vyhlásená za národné parky, morské rezervácie či iné chránené územia. Nasledujúci zoznam uvádza len najrozľahlejšie chránené územia.
Mexiko[6]
Belize[8]
Honduras[11]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mezoamerický korálový útes na českej Wikipédii.