Molekulová grafika je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom molekúl a ich vlastností prostredníctvom grafických reprezentácií.[1]
Vytváranie syntetických obrazov počítačom má významnú úlohu pri molekulovom modelovaní. Vyvinuli sa postupy interaktívnej grafiky, t.j. techniky, ktorá umožňuje užívateľovi priamo tvoriť syntetické obrazy a modifikovať ich v reálnom čase.[2][3]
Táto technika sa výhodne používa pri znázornení jemných zmien trojrozmernej štruktúry chemického systému vytvorených simulačnými programami pri štúdiu dynamických procesov a pod. Počítačové metódy molekulovej grafiky a molekulového modelovania sa spočiatku vyvíjali v dvoch odlišných vedeckých disciplínach.
Metódy molekulovej grafiky a modelovania v súčasnosti predstavujú mohutný nástroj vedeckého výskumu. Je to dané tak ich fenomenologickou vyspelosťou, ako aj množstvom používaných metód a techník. Užívatelia môžu tieto metódy aplikovať v oblastiach, ako je organizácia génov a ich biologická funkcia, kryštálová štruktúrna analýza alebo spracovanie NMR údajov, syntetická organická chémia, molekulová a kvantová mechanika.
Cieľom molekulového modelovania je hľadanie a pochopenie funkcie molekuly. Je zrejmé, že celá oblasť aplikácií predstavuje veľmi vzrušujúce výskumné prostredie s každodennými výzvami na nové objavy. V pozadí tohto pokroku je dramatický vývoj hardvéru pre molekulovú grafiku a molekulovomodelovacieho softvéru a v neposlednom rade aj dramatický pokles cien takýchto systémov. Výsledkom vývoja je ľahká dostupnosť systémov pre výskumné laboratóriá, ktoré sú schopné efektívne znázorňovať a spracúvať skúmané štruktúry. Využívanie molekulovej grafiky sa stalo bežnou a niekedy aj hlavnou zložkou procesu spojeného s molekulovým projektovaním. Molekulová grafika sa svojím výsledkom môže porovnať s mikroskopom s veľmi vysokou rozlišovacou schopnosťou, pričom nejde o reálne zväčšenie molekúl, ale o molekuly zostavené počítačom. Hlavným prínosom molekulovej grafiky, okrem „vizualizácie“ molekúl, je trojrozmerná znázornenie van der Waalsových objemov a priestorových elektrostatických potenciálov zlúčenín.[4][5]