dnes: nepôvodný druh rastliny (okrem čisto kultúrnych rastlín), ktorý sa na uvažované územie (podľa niektorých definícií: len na územie v Európe) dostal (podľa niektorých starších definícií: len neúmyselne dostal) po roku 1492/1500 (resp. podľa niektorých starších definícií: v mladšom historickom období alebo kedykoľvek v historickom období), v užšom zmysle len ak je na tomto území aj udomácnený (naturalizovaný); opak: archeofyt (v užšom zmysle je opakom aj efemerofyt)[12][13][14][15][16][17][18][19][20][21], synonymá: kenofyt, neosynantrop[20][22], pozri neofyt (novodobý nepôvodný druh)
pôvodne (Thellung 1918/1919): nepôvodný druh rastliny, ktorý je udomácnený (naturalizovaný), trvalo sa vyskytuje na prirodzených stanovištiach uvažovaného územia a na uvažované územie sa dostal v botanicky historickej dobe (t. j. v dobe, keď jeho nedomáci pôvod možno doložiť priamymi metódami); opak: epekofyt a efemerofyt[23][24][25]; synonymá: neoindigenofyt, neofytický agriofyt, agriofytický neofyt, agrioneofyt, neo-agriofyt, nepresne: agriofyt[18][23][20][26][27], pozri neoindigenofyt
↑ESER, Uta. Der Naturschutz und das Fremde (Ökologische und normative Grundlagen der Umweltethik). [s.l.] : Campus Verlag, 1999. 266 s. ISBN 978-3-593-36250-2. S. 63-70.
↑Adventivpflanze. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00071-1. s. 8
↑Neophyten; Adventivpflanze. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
↑neofyt. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 396.
↑PYŠEK, Petr, et al. Návrh české terminologie vztahující se k rostlinným invazím. Zprávy České botanické společnosti : Materiály (Praha: Česká botanická společnost), 2008, roč. 23, s. 219-222. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN1212-3323.
↑ abELIÁŠ, Pavol. Terminologická poznámka: zdomácnenie a udomácnenie. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti (Bratislava: Slovenská botanická spoločnosť pri SAV), 2009, roč. 31, čís. 2, s. 111-115. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN1337-7043.
↑PYŠEK, P. et al. Alien plants in checklists and floras: towards better communication between taxonomists and ecologists. In: Taxon 53 (1), febr. 2004: 131-143 dostupné online S. 138
↑ abcHOLUB, J., JIRÁSEK, V. Slovníček fytogeografických termínů. In: Preslia, 69, 1971, str. 69-87 [1] (Poznámka: U týchto autorov sa všetky termíny okolo neofytov vzťahujú len na neúmyselnú introdukciu - porov. definíciu xenofytu v texte.)
↑MYERS, Judith H.; BAZELY, Dawn. Ecology and Control of Introduced Plants. [s.l.] : Cambridge University Press, 2003. 313 s. ISBN 978-0-521-35778-4. S. 15.
↑ abESER, Uta. Der Naturschutz und das Fremde (Ökologische und normative Grundlagen der Umweltethik). [s.l.] : Campus Verlag, 1999. 266 s. ISBN 978-3-593-36250-2. S. 65, 69.
↑Thellung, A.: Zur Terminologie der Adventiv- und Ruderalfloristik. In: Allgemeine Botanische Zeitschrift 24/25 (9-12), 1918/19, str. 36-42 dostupné online, S. 40-41 (Poznámka: Priamo v definícii neofytu nie je uvedená podmienka introdukcie v historickej dobe, táto však priamo vyplýva z vety na str. 41, ktorá uvádza, čo zahŕňa pojem naturalizované rastliny, v spojení s tam uvedenou definíciou naturalizovanej rastliny, a s opisom archeofytu na str. 40)