Neofyt

Neofyt alebo neofyta môže byť:

  • kresťanský mučeník zo 4. storočia, pozri Neofyt (mučeník)[1]
  • v náboženstve a pod.:
    • nový prívrženec nejakej viery[2][3] (najmä v kresťanstve[4])
    • novokresťan, ktorý prestúpil v období raného kresťanstva na kresťanskú vieru z iných náboženstiev[5], pozri neofyt (rané kresťanstvo)
    • práve pokrstený (dospelý) kresťan, novokrstenec[6][2][7], pozri pod krst
    • v mníšskom ráde: novic resp. nový člen[4][8], pozri napr. novic
    • v duchovnom rytierskom ráde: osoba uchádzajúca sa o prijatie do rádu a každý rytier v prvom roku[4][9]
    • v tajnom spolku (napr. u slobodomurárov): novoprijatý člen[4][10][11], pozri neofyt (tajné spolky)
  • nový prívrženec nejakej ideológie alebo nejakého svetonázoru[3][2]
  • zastarano: nováčik[8][4]

Neofyt môže byť v botanike aj:

  • dnes: nepôvodný druh rastliny (okrem čisto kultúrnych rastlín), ktorý sa na uvažované územie (podľa niektorých definícií: len na územie v Európe) dostal (podľa niektorých starších definícií: len neúmyselne dostal) po roku 1492/1500 (resp. podľa niektorých starších definícií: v mladšom historickom období alebo kedykoľvek v historickom období), v užšom zmysle len ak je na tomto území aj udomácnený (naturalizovaný); opak: archeofyt (v užšom zmysle je opakom aj efemerofyt)[12][13][14][15][16][17][18][19][20][21], synonymá: kenofyt, neosynantrop[20][22], pozri neofyt (novodobý nepôvodný druh)
  • pôvodne (Thellung 1918/1919): nepôvodný druh rastliny, ktorý je udomácnený (naturalizovaný), trvalo sa vyskytuje na prirodzených stanovištiach uvažovaného územia a na uvažované územie sa dostal v botanicky historickej dobe (t. j. v dobe, keď jeho nedomáci pôvod možno doložiť priamymi metódami); opak: epekofyt a efemerofyt[23][24][25]; synonymá: neoindigenofyt, neofytický agriofyt, agriofytický neofyt, agrioneofyt, neo-agriofyt, nepresne: agriofyt[18][23][20][26][27], pozri neoindigenofyt

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Neofyt, mučeník : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c neofyt. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 833.
  3. ↑ a b neofyt. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka II l-o. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 336.
  4. ↑ a b c d e Neophyten. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 784
  5. ↑ neofyt. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  6. ↑ neofyt. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 5. N – Q. Praha: Československý kompas, 1931. s. 126
  7. ↑ Neo­phyt, der [online]. duden.de, [cit. 2018-01-10]. Dostupné online.
  8. ↑ a b neofyt. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch 3. diel N – Ž. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 18
  9. ↑ Vzostup a pád templárskeho rádu III. [online]. cez-okno.net, [cit. 2018-01-10]. Dostupné online. Archivované 2018-01-11 z originálu.
  10. ↑ Konradin Medien GmbH, Leinfelden-Echterdingen. Neophyt [online]. wissen.de, [cit. 2018-01-10]. Dostupné online.
  11. ↑ HUMANIZMUS [online]. humanizmus.sk, [cit. 2018-01-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  12. ↑ ESER, Uta. Der Naturschutz und das Fremde (Ökologische und normative Grundlagen der Umweltethik). [s.l.] : Campus Verlag, 1999. 266 s. ISBN 978-3-593-36250-2. S. 63-70.
  13. ↑ Adventivpflanze. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00071-1. s. 8
  14. ↑ Neophyten; Adventivpflanze. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  15. ↑ neofyt. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 396.
  16. ↑ neofyt. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 1986.
  17. ↑ PYŠEK, Petr, et al. Návrh české terminologie vztahující se k rostlinným invazím. Zprávy České botanické společnosti : Materiály (Praha: Česká botanická společnost), 2008, roč. 23, s. 219-222. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN 1212-3323.
  18. ↑ a b ELIÁŠ, Pavol. Terminologická poznámka: zdomácnenie a udomácnenie. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti (Bratislava: Slovenská botanická spoločnosť pri SAV), 2009, roč. 31, čís. 2, s. 111-115. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN 1337-7043.
  19. ↑ PYŠEK, P. et al. Alien plants in checklists and floras: towards better communication between taxonomists and ecologists. In: Taxon 53 (1), febr. 2004: 131-143 dostupné online S. 138
  20. ↑ a b c HOLUB, J., JIRÁSEK, V. Slovníček fytogeografických termínů. In: Preslia, 69, 1971, str. 69-87 [1] (Poznámka: U týchto autorov sa všetky termíny okolo neofytov vzťahujú len na neúmyselnú introdukciu - porov. definíciu xenofytu v texte.)
  21. ↑ web.natur.cuni.cz, [cit. 2018-01-10]. Dostupné online.
  22. ↑ MYERS, Judith H.; BAZELY, Dawn. Ecology and Control of Introduced Plants. [s.l.] : Cambridge University Press, 2003. 313 s. ISBN 978-0-521-35778-4. S. 15.
  23. ↑ a b ESER, Uta. Der Naturschutz und das Fremde (Ökologische und normative Grundlagen der Umweltethik). [s.l.] : Campus Verlag, 1999. 266 s. ISBN 978-3-593-36250-2. S. 65, 69.
  24. ↑ Thellung, A.: Zur Terminologie der Adventiv- und Ruderalfloristik. In: Allgemeine Botanische Zeitschrift 24/25 (9-12), 1918/19, str. 36-42 dostupné online, S. 40-41 (Poznámka: Priamo v definícii neofytu nie je uvedená podmienka introdukcie v historickej dobe, táto však priamo vyplýva z vety na str. 41, ktorá uvádza, čo zahŕňa pojem naturalizované rastliny, v spojení s tam uvedenou definíciou naturalizovanej rastliny, a s opisom archeofytu na str. 40)
  25. ↑ neofyt. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka M-N. Bratislava : Veda, 2015. 1103 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.
  26. ↑ LITTERSKI, B., BERG, CH. Naturräumliche Bindung und Einbürgerung von Neophyten in Mecklenburg-Vorpommern. In: Gleditschia 28 (2000) 1-2, 47 -63.
  27. ↑ Wissenschaftliche Zeitschrift: Mathematisch-Naturwissenschaftliche Reihe, roč. 34-35, 1986 , S. 129 (Citát: „Agrioneophyt" oder „Neoindigenophyt")
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.