Otta Bednářová | |
česká disidentka, novinárka, spisovateľka, scenáristka, televízna a rozhlasová redaktorka | |
Rod. meno | Otta Šmirousová |
---|---|
Iné mená | Otka Bednářová |
Narodenie | 18. jún 1927 Praha, ČSR |
Úmrtie | 5. september 2023 (96 rokov) Praha, Česko |
Národnosť | česká |
Rodičia | Karel Šmirous Otýlie, rod. Dvořáková |
Súrodenci | Karla, Marta |
Deti | 1. Jiří Bednář 2. Jan Bednář |
Odkazy | |
Commons | Otta Bednářová |
Otta Bednářová, rodená Šmirousová (* 18. jún 1927, Praha – † 5. september 2023, Praha)[1] bola česká disidentka, novinárka, spisovateľka, scenáristka, spoluzakladateľka VONS, televízna a rozhlasová redaktorka.[2] Výrazná osobnosť jedného z najsledovanejších televíznych seriálov šesťdesiatych rokov 20. storočia, Zvědavá kamera.
Po maturite na reálnom gymnáziu v Prahe nastúpila do Česko-slovenského rozhlasu (1950), kde pracovala ako redaktorka do roku 1963, keď sa začala angažovať ako redaktorka a scenáristka Čs. televízie, stala sa jednou z tvorkýň relácie Zvědavá kamera. Jej oblasťami v rozhlase, ale aj televízii boli kritika spoločenských deformácií, sociálna tematika[3] a občianske práva.[4] V roku 1979 bola odsúdená s Havlom, Uhlom, Bendom a Dienstbierom na 3 roky za svoje postoje voči režimu. Po novembri 1989 stála Otta Bednářová pri zrode Výboru dobrej vôle Olgy Havlovej.[5] V 2017 jej vyšla kniha Jak jsme hledali obrazy (prózy a jiné texty z let 1968 – 1988) (ISBN 978-80-7474-207-1).
V roku 1997 prevzala od Václava Havla Rad Tomáša Garrigua Masaryka tretej triedy.[6]
V roku 2010 vyšla kniha autorky Jarmily Cysařovej Já prostě nemohu žít jinak, venovaná osudom tejto disidentky.