Recyklácia betónu je proces využitia sutiny zo zdemolovaných betónových konštrukcií. Recyklácia je lacnejšia a ekologickejšia než odvoz sutiny na skládku.[1] Drvenú suť možno použiť na cestný štrk, oporné múry, štrk na terénne úpravy alebo ako surovinu na nový betón. Veľké kusy môžu byť použité ako tehly alebo dosky, alebo môžu byť zakomponované s novým betónom do štruktúr, čo je materiál nazývaný urbanit.[2][3]
Betón je celosvetovo jedným z najpoužívanejších materiálov. V roku 2009 Medzinárodná energetická agentúra uviedla, že každý rok sa celosvetovo spotrebuje okolo 25 Gt betónu,[4] čo zodpovedá viac než 3,8 t betónu na osobu za rok.[5] Dopyt po stavebnom materiáli mal do roku 2015 dosiahnuť 48,3 miliardy ton; najvyššia spotreba mala byť v Ázii a Tichomorí.[6]
Demolácia starých betónových konštrukcií (zvyčajne na vytvorenie priestoru pre nové stavby) vytvára veľké množstvo odpadu. Spomedzi rôznych druhov stavebného a demolačného odpadu tvorí betónový odpad 50 % z celkovej produkcie odpadu. Päť hlavných príčin obrovského množstva betónového odpadu je jeho nadmerné objednávanie, poškodenie počas prepravy, strata počas inštalácie, zlé spracovanie a zmena dizajnu.[7] Najbežnejším spôsobom likvidácie betónu je jeho uloženie na skládku, čo môže znečistiť ovzdušie a vodu, keďže betón je silne alkalický.
V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva preto boli vytvorené rôzne postupy na recykláciu tohto materiálu.[8]
Recyklácia betónu prispieva aj k tvorbe pracovných miest, znižuje používanie prvotných materiálov a potrebu skládkovania. Znižovaním potreby skládkovania sa prispieva k ochrane životného prostredia, inteligentnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov, úsporám energie, čistému znižovaniu emisií skleníkových plynov a zabraňuje sa výkopom vo vidieckych/lesných oblastiach alebo ich využívaniu.[9]
Podľa odhadov pochádza približne 7% svetových emisií oxidu uhličitého z výroby a využitia cementu, ktorý je hlavnou zložkou betónu. Veľký podiel z týchto siedmich percent pripadá na vápno, ktoré je pre výrobný proces nevyhnutné a zvyčajne sa získava pálením.[10]
Opätovné použitie urbanitu (kusov betónovej sutiny) zahŕňa výber a prepravu materiálu a jeho použitie ako dlaždice alebo tehly. Materiál môže byť tvarovaný, napríklad pomocou dláta, čo môže byť náročné na prácu. Ďalším spôsobom je drvenie betónu.
Drvenie zahŕňa:
-odstraňovanie odpadu, dreva a papiera
-odstraňovanie kovov, ako sú výstuže pomocou magnetov a iných zariadení, ktoré sa majú recyklovať oddelene
-triedenie sute podľa veľkosti
-drvenie pomocou drviča a odstraňovanie iných častíc metódami, ako je ručný zber a vodná flotácia
Drvenie na stavenisku pomocou prenosných drvičov je lacnejšie a spôsobuje menšie znečistenie ako preprava materiálu do a z lomu. Veľké cestné prenosné zariadenia dokážu drviť betónovú a asfaltovú suť rýchlosťou 600 ton/h. Kompaktné, samostatné drviče dokážu rozdrviť až 150 ton/h a zmestia sa aj do užších a priestorovo náročnejších priestorov. Prídavné zariadenia na drvenie ako sú rýpadlá, dokážu rozdrviť až 100 ton/h a robia drvenie menších objemov betónovej sute ekonomickejšou cestou.[11]
Na výrobu čistej sute z drveného betónového odpadu je potrebná veľmi opatrná demontáž a demolácia, aby sa betónový materiál udržal mimo dosahu iných materiálov, ktoré by znižovali jeho kvalitu. Po oddelení je rozbitý betón odoslaný do „mokrého“ recyklačného procesu, kde sa špinavá frakcia rozbitého betónu premyje, aby sa vyrobilo čisté kamenivo, zatiaľ čo zvyšok vytvorený pri čistení sa posiela na skládku vo forme kalu.[12]
V septembri 2016 Európska únia vydala protokol o nakladaní so stavebným odpadom, ktorý sa mimo iného zaoberá aj recykláciou betónu. Jednou z metód pri likvidácii stavebného odpadu a odpadu z demolácie, ktorý nie je nebezpečný, je spätné zasypávanie, a to najmä pri verejných a zemných prácach. Môže pomôcť pri zvyšovaní povedomia o zbere, preprave a spracovaní odpadu. Tiež môže byť užitočné v situáciách, keď nie je možné opätovné použitie, alebo recyklácia na kvalitnejšie výrobky a môže sa využiť v súvislosti s hierarchiou odpadového hospodárstva.[9] Spätné zasypávanie však používame len ako poslednú možnosť, pretože má nevýhody: môže podkopávať snahu o opätovné použitie a recykláciu na hodnotnejšie výrobky. Stavebný odpad a odpad z demolácie by sa mal pred zasypaním spracovať, aby sa zabránilo neželaným vplyvom na životné prostredie, napríklad vylúhovaniu látok do podzemných vôd,[9] keďže, ako bolo spomenuté, betón je silne alkalický.
Niektoré experimenty ukázali, že recyklovaný betón je menej pevný a odolný ako betón z prírodného kameniva. To sa dá napraviť primiešaním materiálov, ako sú sadze.[13]