Richard Marsina | |
slovenský historik | |
Narodenie | 4. máj 1923[1] Šahy[1], Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 25. marec 2021 (97 rokov)[1] Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Richard Marsina |
Dr. h. c. univ. prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. (* 4. máj 1923, Šahy – † 25. marec 2021, Bratislava) bol slovenský historik, archivár, špičkový znalec slovenského a uhorského stredoveku, najmä listinného materiálu[2], zostavovateľ Slovenského diplomatára.
Richard Marsina sa narodil v rodine notára Gašpara Marsinu v Šahách. Od dvoch rokov vyrastal v Žiline, v rodisku jeho rodičov. Základnú školu navštevoval v Žiline. Absolvoval gymnaziálne štúdia v Žiline a Trenčíne. Roku 1942 nastúpil na podnet rodičov na Lekársku fakultu vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave. Na fakulte absolvoval štyri semestre. Po skončení druhej svetovej vojny sa prihlásil na štúdium dejepisu a filozofie na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil druhou štátnou skúškou v roku 1949.[3][4][5] Roku 1952 získal titul PhDr. v odbore slovenské dejiny; pomocné vedy historické.[6] Titul CSc. získal v roku 1962 a DrSc. v roku 1973.[5] Titul docenta mu bol udelený roku 1994. Profesorom sa stal roku 1996.[6] Po škole začal pracovať ako archivár najprv v Archíve hlavného mesta Bratislavy (1949 - 1950), potom v Pôdohospodárskom archíve (1950 - 1955) a napokon v Štátnom slovenskom ústrednom archíve (1956 - 1960). Od roku 1960 pracoval v HÚ SAV. Venoval sa kritickému vydávaniu stredovekých prameňov, ktoré boli v dvoch zväzkoch vydané pod názvom Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, v ktorých editoval dokumenty vydané do roku 1260 v plnom znení s kritickým (vedeckým) aparátom. K tomu publikoval dva zväzky príslušných komentárov (štúdií).[4]
V rokoch 1961 – 1969 bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v Budapešti. Od roku 1995 pôsobil na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. V roku 2017 mu táto univerzita udelila za celoživotné dielo čestný doktorát. [4] Zároveň od roku 1961 externe prednášal stredovekú diplomatiku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[5] Z ideologických dôvodov musel bola roku 1985 odísť do dôchodku pričom mu bola priznaná len konzultantská činnosť na čiastočný úväzok.[5] Po novembri 1989 sa mu dostalo satisfakcie. Bolo to pohnuté obdobie, keď ľudia hľadali pravdu o „svojich“ dejinách. Vtedy stál Richard Marsina dlhší čas na čele Slovenskej historickej spoločnosti, viedol aj sekciu dejín miest.[4] Od študentských rokov bol členom Historického odboru Matice slovenskej, zároveň sa angažoval pri znovu založení roku 1990 (v roku 1997 vznikol Slovenský historický ústav MS).[7] Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa podieľal na posilňovaní historického povedomia Slovákov ako štátotvorného národa.[7] Roku 1999 mu Prešovská univerzita udelila čestný doktorát.[5] V rokoch 1960 – 1965 a potom 1971 – 1982 bol tajomníkom Československo-maďarskej zmiešanej historickej komisie.[5]
Profesor Marsina patril medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Bol autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Prezident Slovenskej republiky udelil prof. R. Marsinovi štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Matica slovenská ocenila R. Marsinu pamätnou medailou MS sv. Cyrila a Metoda, Historický odbor MS mu udelil Cenu Daniela Rapanta.[7]
Richard Marsina je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.[7]
"Osobnosť profesora Richarda Marsinu patrí do silnej generácie slovenských historikov, ktorá významnou mierou pôsobila na formovanie slovenskej historiografie, definovala ju po stránke tematického zamerania, pramenných východísk i metodologického prístupu."[8]
- prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
"Patrí do silnej generácie pracovníkov Historického ústavu SAV, ktorá úspešne spoluučinkovala pri formovaní ústavu a v nemalej miere aj iných príbuzných vedných disciplín. Jeho dráha nebola jednoduchá. O to viac sa vyznačovala cieľavedomou systematickou prácou a nezlomnou vôľou rozvinúť svoje schopnosti a vytvoriť dielo, o ktorom sa bude hovoriť v dejinách slovenskej historiografie s veľkým uznaním."[9]
- prof. PhDr. Vincent Sedlák, CSc.
Knižné publikácie: