Samuel Mikovíni

Samuel Mikovíni
slovenský kartograf, inžinier-zememerač a polyhistor
Samuel Mikovíni
Narodenie1686
Cinobaňa-Turíčky, Habsburská monarchia
Úmrtie23. marec 1750 (63 – 64 rokov)
neďaleko Trenčína, Habsburská monarchia
PodpisSamuel Mikovíni, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samuel Mikovíni
Svätý Jur (1735)
Mikovíniho skulptúra v Bratislave

Samuel Mikovíni[1] alebo (staršie) Samuel Mikovíny (* 1686, Cinobaňa-Turíčky – † 23. marec 1750, neďaleko Trenčína) bol slovenský kartograf, inžinier-zememerač a polyhistor zemianskeho pôvodu.

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
  • otec: Samuel Mikovíni – evanjelický pastor
  • matka: Helena Mikovíniová
  • manželka: Anna Regína rod. Gilligová

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1686 v Cinobani-Turíčkach (dnes okres Poltár) v schudobnelej zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Banskej Bystrici. V roku 1719 sa priúčal medirytectvu v Norimbergu, neskôr študoval na nemeckých univerzitách v Altdorfe a v Jene (1721 – 1723), napokon kartografiu na vojenskej akadémii vo Viedni. Krátko pôsobil ako dvorný matematik saského kniežaťa, v r. 1725 – 1735 bol stoličným matematikom-inžinierom Bratislavskej stolice, venoval sa najmä melioračným prácam. V tomto období (1727) si v Svätom Jure zobral za manželku tunajšiu rodáčku. V roku 1735 ho menovali profesorom banskej školy v Banskej Štiavnici a inžinierom stredoslovenských banských miest.

Na čele tejto inštitúcie, predchodkyne štiavnickej akadémie, stál do r. 1748, neskôr sa venoval už len inžinierskej činnosti. Počas terénnych prác na výstavbe protipovodňovej hrádze v Trenčíne ochorel a krátko na to pri návrate domov do Štiavnice zomrel na neznámom mieste.

Mal mimoriadne rozmanitú a rozsiahlu činnosť, ktorej ťažisko je v kartografických a rôznych staviteľských prácach v oblasti vodných, banských, sčasti aj fortifikačných a iných stavieb. Bol jedným z hlavných spolupracovníkov Mateja Bela pri spracovaní jeho rozsiahlych vlastivedných projektov, v rámci ktorých vyhotovil mapy všetkých slovenských a veľkú časť ostatných uhorských stolíc. Jeho rozsiahla kartografická tvorba znamenala kvalitatívny skok v dejinách kartografie na Slovensku i v Uhorsku, najmä exaktnosťou meracích metód ale aj spôsobom spracovania. V svojej kartografickej činnosti okrem triangulácie využíval aj astronomické pozorovania, v Bratislave zriadil observatórium (1733), pravdepodobne prvé na Slovensku.

Výuku banských odborníkov v Banskej Štiavnici položil tiež na exaktné matematické základy, sám pritom prednášal okrem technických predmetov aj matematiku, najmä geometriu. V súvislosti s vedeckým sporom svojho bývalého učiteľa, dvorného matematika J. J. Marinoniho, sa venoval aj problému kvadratúry kruhu a pomocou Lagnyho radu vypočítal hodnotu π; na 25 desatinných miest. Zomrel 23. marca 1750 v blízkosti Trenčína.

Spolupráca s Matejom Belom

[upraviť | upraviť zdroj]

Samuel Mikovíny spolupracoval s Matejom Belom. Mikovíni podal presný rozbor historicko-geografického obrazu starého Uhorska, Bel vytvoril moderné geografické mapy jednotlivých stolíc. Dielo oboch týchto osvietencov sa stalo veľkou ozdobou Uhorska (magnum decus Hungariae). Matej Bel potreboval pre svoje dielo moderného geografa a kartografa, od ktorého by mohol dostať tak dokonalé mapy, aké si ich žiadali osvietenci. A jediným takým bol Samuel Mikovíny, lebo u neho sa spájal umelecký talent s osvieteneckým pohľadom na geografiu, kartografiu a astronómiu. Mikovíny vyryl pre Mateja Bela už roku 1719 Buchholtzovú mapu Antra Deminfavesia. Táto mapa vyšla s inými Mikovíniho ilustráciami v Belovom diele Hungariae antiquae et novae prodomus. Neskôr mu Matej Bel zveril geografickú ilustráciu jeho životného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica.

Technológia spracovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tvorbe svojich máp získaval podkladový materiál vlastným meraním, princípy ktorého podrobnejšie popisuje vo svojom Liste o spôsobe zostavenia miestopisných máp Uhorska. Tu uvádza, že na vyhotovenie máp položil štyri základy: astronomický, geometrický, magnetický a hydrografický.

  • Astronomický základ pozostával z pozorovaní vykonaných podľa astronómie, pre určenie zemepisných šírok a dĺžok miest. Aby zvýšil vierohodnosť týchto pozorovaní, porovnával ich s geometrickými prácami. Geometrickým meraním určil vzdialenosť Viedne a Prešporku, ktorá činila 37 000 parížskych siah. Rádius vedený z Prešporka do Viedne severnou časťou čiary meridiánu (poludníka) uzaviera smerom k západu uhol 87°30´. Z toho trigonometricky vypočítal, že Viedeň leží o 5 470 siah severnejšie ako Prešporok (Bratislava).
  • Geometrický základ pozostával z geometricko-trigonometrických prác, ktoré sa vykonávali na rozličných staniciach, nie veľmi vzdialených od seba a súvisle postavených po celom kráľovstve. Zvolené boli končiare vrchov, veže hradov, mestá a osady. Goniometrickým prístrojom pozoroval uhly medzi čiarou stanice a všetkými ostatnými miestami spadajúcimi do pohľadu.
  • Magnetický základ, ktorý sa líšil od geometrického tým, že sa vykonával pozorovaním uhlov vytvorených magnetickou ihlou. Tento základ vyhovoval v miestach ťažko prístupných a pre geometrické operácie nevhodným.
  • Hydrografický základ je založený na magnetickom základe, ale je lepší pri popise tokov a zákrut riek.

Ocenenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • od roku 1735 člen Pruskej akadémie vied
  • pri príležitosti 250. výročia úmrtia Národná banka Slovenska vydala pamätnú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk.[2]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Portrét Sámuela Mikovíniho od Sebestyéna Zellera s mapou Uhorska v ruke a Bratislavským hradom v pozadí. Popis: "O Cara Patria quae me genuisti, dulcis Panonia" – "Ó, moja sladká rodná zem, ktorá ma porodila, Panónia"
    Portrét Sámuela Mikovíniho od Sebestyéna Zellera s mapou Uhorska v ruke a Bratislavským hradom v pozadí. Popis: "O Cara Patria quae me genuisti, dulcis Panonia" – "Ó, moja sladká rodná zem, ktorá ma porodila, Panónia"
  • Rytina Smolenického zámku od Samuela Mikovíniho
    Rytina Smolenického zámku od Samuela Mikovíniho
  • Budova prvej banskej školy v Banskej Štiavnici. Samuel Mikovíni v škole prednášal v rokoch 1742-1746 čo pripomína pamätná tabuľa na budove
    Budova prvej banskej školy v Banskej Štiavnici. Samuel Mikovíni v škole prednášal v rokoch 1742-1746 čo pripomína pamätná tabuľa na budove
  • Busta v meste Tata
    Busta v meste Tata

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MIKOVÍNI, Samuel. In: Biografický lexikón Slovenska VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 447-448.
  2. ↑ Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk k 250. výročiu úmrtia Samuela Mikovíniho

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo v elektronickej podobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MIKOVÍNI, Samuel. In: Slovenský biografický slovník IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 176 – 177.
  • PRIKRYL, Ľubomír Viliam. Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1977. 481 s. S. 10, 127-147, 149, 158, 160-170, 177-178, 188, 195, 204, 230, 255-256, 259, 272, 274, 403-405.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Portál vied o Zemi
Autoritné údaje: