Slovenské elektrárne

Súradnice: 48°08′43″S 17°08′17″V / 48,145265°S 17,138143°V / 48.145265; 17.138143

Slovenské elektrárne, a. s.
Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieEnergetika
Založená21. januára 2002 (po tranformácii)
SídloPribinova 40, 811 09 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieBranislav Strýček (generálny riaditeľ a predseda predstavenstva)
Územný rozsahSlovensko, Česko, Poľsko
Priemyselelektroenergetika
Produkcia18 888 GWh elektrickej energie (2022)
Zamestnancov3873
Dcérske spoločnostiSlovenské elektrárne – energetické služby, s.r.o
Vlastník66 % SPH a 34 % Fond národného majetku
Webwww.seas.sk
Nové sídlo firmy na Pribinovej 40 v Bratislave (od 15. januára 2024)

Slovenské elektrárne, je energetická spoločnosť pôsobiaca na Slovensku. Náplňou jej činnosti je výroba elektrickej energie a tepla. Spoločnosť na Slovensku prevádzkuje dve jadrové (Atómové elektrárne Bohunice, Atómové elektrárne Mochovce), dve fotovoltické a 31 vodných elektrární. Ich celkový inštalovaný výkon na konci roka 2022 bol 4144 MW.[1]

Vlastníci

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť má dvoch akcionárov. Majoritným akcionárom je spoločnosť Slovak Power Holding B.V. (SPH), vlastniaca podiel na základnom imaní vo výške 66,0000000523 %. V SPH vlastnia 50 % podiel na základnom imaní spoločnosť EP Slovakia B.V., dcérska spoločnosť skupiny Energetický a průmyslový holding (EPH), zvyšných 50 % patrí spoločnosti Enel Produzione S.p.A (dcérska spoločnosť skupiny Enel). Minoritným akcionárom Slovenských elektrární s podielom na základnom imaní 33,9999999477 % je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo hospodárstva SR[2].

Richard Sulík v roku 2021 navrhol novelizáciu zákona o kritickej infraštruktúre, ktorá bola schválená v marci 2021.[3] Novela sprísnila podmienky prevodu alebo prechod (predaja) podniku alebo časti podniku, vstup do likvidácie, začatie konkurzného konaniam ktoré sa môže uskutočniť len so súhlasom vlády. Sulík zdôvodňoval potrebu novely nielen pandémiou, ale i problémami štátu ako 34-percentného vlastníka Slovenských elektrární. „Problém je v tom, že Slovenské elektrárne sú vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši. Všetko bolo založené v prospech bánk. A tu začína problém.“[4]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé prípady využitia elektrickej energie na území Slovenska sa objavili koncom devätnásteho storočia. Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky v roku 1884 v mlyne rodiny Ludwigovcov na súčasnej Metodovej ulici v Bratislave a v roku 1889 začala v Krompachoch pracovať prvá vodná elektráreň s výkonom 22kW.[5][6] Po roku 1918 (a vzniku ČSR) začal štát podporovať regionálne elektrifikačné podniky s podielom štátu na základnom kapitáli, čo umožnil zákon č. 438 z júla 1919, známy ako elektrifikačný zákon. Takéto "komunálne" podniky (nazývané ešte do 50 rokov 20 storočia ako "všeužitočné") koordinovala od roku 1939 Ústredná kancelária všeužitočných elektrárenských spoločností so sídlom v Bratislave.[5] 5. júna 1942 vytvorili všeužitočné podniky účastinnú (akciovú) spoločnosť Slovenské elektrárne. Primárny rozvod územných elektrizačných sústav tvorili vtedy prevažne vedenia s napätím 22 kilovoltov a po vytvorení účastinnej spoločnosti sa postupne budoval 100 kilovoltový prenosový systém. Štát pristúpil k výstavbe hydrocentrál Ilava, Dubnica nad Váhom a Oravskej priehrady.[5][6] V roku 1958 sa začala výstavba prvého 400 kV vedenia. V roku 1960 sa dokončila plošná elektrifikácia obcí na území Slovenska.[6] V nadväznosti na Ústavný zákon o československej federácii bola v roku 1969 zriadená vrcholná energetická organizácia na Slovensku - Slovenské energetické podniky, trust Bratislava (SEP). Od roku 1977 bol trust podnikov SEP pretvorený na koncern, ktorý bol členený na koncernové podniky. 30. 6. 1988 vznikol štátny podnik Slovenské energetické podniky Bratislava.[6]

V rámci procesu liberalizácie energetického trhu sa od podniku Slovenské energetické podniky postupne vyčleňovali rôzne subjekty. Po roku 1990 došlo k odčleneniu distribučných a rozvodových spoločností Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a východoslovenská energetika (VSE). Každý z nich sa stal samostatným. Stali sa z nich samostatné štátne podniky, ktoré z 51% vlastnil štát a 49% vlastnili rôzni zahraniční akcionári. [7]

Po novembri 1989 vznikli Slovenské elektrárne ako právny následník Slovenského energetického podniku v roku 1994.[8]

Pred plánovanou privatizáciou SE bola k 21. januáru 2002 od spoločnosti odčlenená Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).[9] Pred blížiacou sa privatizáciu SE spoločnosťou Enel boli zo Slovenských elektrární vyčlenené tiež niektoré jadrové aktíva. K 7. júlu 2005 vznikla spoločnosť GovCo. Táto spoločnosť k 1. aprílu 2006 „prevzala zodpovednosť za doprevádzkovanie jadrovej elektrárne V1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom“. Neskôr sa pretransformovala na Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS).[10]

Od 15. januára 2024 SE oficiálne sídlia na novej adrese: Pribinova 40.[11]

Výroba

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské elektrárne v roku 2022 celkovo vyrobili 18 888 gigawatthodín elektriny. Čistá dodávka elektriny Slovenských elektrární dosiahla 17 039 GWh. Vďaka jadrovej a vodnej energii až 95 % elektriny dodanej do siete bolo bez emisií CO2 – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltických elektrární a spoluspaľovaním biomasy.[12]

Elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské elektrárne prevádzkujú dve atómové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice), dve tepelné elektrárne (Nováky, Vojany), 31 vodných elektrární (najmä na riekach Váh a Hron) a dve fotovoltické elektrárne (Mochovce, Vojany).[13]

Medzi vodné elektrárne patriace pod Slovenské elektrárne, a.s., patria prečerpávacie vodné elektrárne (PVE) Čierny Váh, Dobšiná, Liptovská Mara a Ružín; prietočné vodné elektrárne (VE) Čunovo, Domaša, Dubnica Nad Váhom, Horná Streda, Hričov, Ilava, Kostolná, Kráľová, Krpeľany, Ladce, Lipovec, Madunice, Mikšová, Nové Mesto nad Váhom, Orava, Považská Bystrica, Sučany a Trenčín; a prietočné malé vodné elektrárne (MVE) Bešeňová, Dobšiná II, Dobšiná III, Krompachy, Rakovec, Ružín II, Švedlár, Tvrdošín a Veľké Kozmálovce.

Sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární Slovenských elektrární je 1 653 MW, čo tvorí približne 40 % z celkového inštalovaného výkonu spoločnosti. Z toho je v prietočných vodných elektrárňach inštalovaných 736,6 MW a v prečerpávacích vodných elektrárňach 916,4 MW (Čierny Váh 734,4 MW, Liptovská Mara 98 MW, Dobšiná 24 MW a Ružín 60 MW). K tomu do 10. marca 2015 Slovenské elektrárne prevádzkovali VE Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 746,54 MW, ktorej prevádzku od tohto dňa prevzal Vodohospodársky podnik, š.p.[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Slovenské elektrárne - O nás [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  2. ↑ Akcionári | Slovenské elektrárne [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
  3. ↑ SLOV-LEX. 72/2021 Z.z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa záko... [online]. Slov-lex, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online.
  4. ↑ Sulík mení zákon o kritickej infraštruktúre pre dlh Slovenských elektrární. Firmy sú proti [online]. Pravda.sk, 2021-02-03, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c ŠIMON, PAVEL. Energiaweb (blog) [online]. 2014, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d Domov > O nás > O spoločnosti > História [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Slovenské elektrárne - História [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  8. ↑ http://www.seas.sk/historia-energetiky
  9. ↑ História spoločnosti [online]. Žilina: Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online. Archivované 2016-04-17 z originálu.
  10. ↑ História [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  11. ↑ Slovenské elektrárne presťahovali svoje sídlo na novú adresu [online]. seas.sk, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  12. ↑ O spoločnosti | Slovenské elektrárne [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
  13. ↑ Naše elektrárne | Slovenské elektrárne [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
  14. ↑ Vodné elektrárne | Slovenské elektrárne [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.