Stollwerck (výslovnosť štolverk) je nemecká firma vyrábajúca cukrovinky, predovšetkým čokoládu.
V roku 1839 začal v Kolíne miestny cukrár Franz Stollwerck vyrábať pastilky proti kašľu. V roku 1860 rozšíril prevádzku o spracovanie kakaa, ktoré sa stalo hlavným artiklom. Roku 1871 bola založená firma jeho piatich synov Gebrüder Stollwerck, ktorej sa podarilo preniknúť do väčšiny Európy. V Rakúsku-Uhorsku vyrábala aj obľúbené značky Alpia a Alpenrose. Prenikla aj do Spojených štátov, kde otvorila závody v New Yorku a Stamforde.
Na vrchole slávy koncom 19. a začiatkom 20. storočia produkovala aj taký tovar, ako reklamné fonografy, filmové premietačky či predajné automaty. Dve svetové vojny, veľká hospodárska kríza i strata nemeckých kolónií viedli k postupnému úpadku podniku. V roku 1972 sa stal majiteľom Hans Imhoff, ktorému sa podarilo zvýšiť obrat, v deväťdesiatych rokoch otvoril filiálky v Maďarsku a Rusku, v roku 1993 založil v Kolíne nad Rýnom múzeum čokolády. Napriek tomu firma neudržala samostatnú existenciu a roku 2002 sa stala súčasťou koncernu Barry Callebaut, čo viedlo o.i. k uzavretiu pôvodnej kolínskej prevádzky.
V roku 1896 založila spoločnosť továreň v Bratislave na Račianskej ceste. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku – vyrábala čokoládové výrobky, kakao a cukrovinky. Zamestnávala 58 úradníkov a asi 400 až 900 robotníkov, prevažne žien. Vyrábalo sa tu najmä na export a to do západoeurópskych štátov a na Balkán. Do roku 1938 zaujímala taktiež významné miesto v česko-slovenskom čokoládovom priemysle.[1] Dodnes sa zachovali niektoré objekty pôvodnej továrne.[2] Továreň funguje dodnes, ako závod Figaro koncernu Mondelēz.
Továreň Stollwerck vyrábala tiež cmúľacie cukríky. Pretože si na nich nejeden konzument vylámal zuby, vžilo sa ľudové porekadlo „tvrdý ako štolverk“. To sa neskôr začalo používať aj v prenesenom zmysle - napr. pre človeka nechápavého alebo opitého do bezvedomia.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stollwerck na českej Wikipédii.