Sün-c’ (čín. 荀子, pchin-jin: Xúnzǐ) je čínske konfuciánske filozofické dielo, ktorého autorstvo je pripisované Sün-c’ovi (žil asi 310 – 230 pr. Kr.)[1] (obdobie bojujúcich štátov).
Informácie o knihe Sün-c’ sa nachádzajú v životopise Sün-c’a, ktorý je súčasťou diela Zápisky historika (kap. 74) čínskeho historika S’-ma Čchiena: „Potom čo napísal a usporiadal niekoľko desiatok tisíc slov, zomrel.“ Toto dobre zodpovedá súčasnému stavu textu, ktorý má približne 75 000 znakov.[2]:105
Predtým, ako bol text usporiadaný do 32 kapitol, vyskytoval sa v dielach chanských kompilátorov po častiach: konkrétne šlo o kapitoly 1. – 3., 5. – 6., 8. – 10., 12. – 13., 15. – 17., 19. – 20. a 27. – 32.[2]:105
Keď chanský učenec Liou Siang začal s prípravou vydania Sün-c’, v cisárskej knižnici našiel 322 rukopisov. Z nich 290 vylúčil ako duplikáty a pripravil text, ktorý pozostával z 32 kapitol.[3]:178 Ten (kvôli chanskému tabu, ktoré súviselo s osobným menom cisára) pomenoval Sun čching-c’ (pchin-jin: Sunqingzi).[2]:107 Usporiadanie bolo odlišné od dnešného. Tchangský učenec Jang Liang v roku 818 preusporiadal text diela. Kapitoly, ktoré považoval za dielo Sün-c’ových žiakov, zaradil na koniec diela (kap. 28. – 32.). Takto dostalo formu podľa Konfuciovho diela Rozhovory a výroky: začína s kapitolou o štúdiu a končí kapitolou o Jaovi. Toto usporiadanie je od čias dynastie Sung štandardné.[2]:112
Pomenovania kapitol pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou od Liou Sianga. Pôvodných úsekov, ktoré mali vlastný nadpis muselo byť viac ako 32, pretože aj vo vnútri dnešných kapitol sa nájdu dvojslovné výrazy, ktoré slúžili ako nadpis.[4]:25 Niektoré z mien ako „Povzbudenie do štúdia“ či „O obohatení krajiny“ sú vcelku bežné názvy.[2]:123-124
kapitola | kapitola (ed. Liou Siang)[2]:107-108 |
čínsky názov | pchin-jin | slovenský prepis | slovenský názov[pozn 1] | český názov[4] | anglický názov[2][6][7] |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | 1. | 勸學 | quàn xué | čchüan süe | Povzbudenie do štúdia | Nabádám k učení | An Exhortation to Learning |
2. | 2. | 修身 | xiū shēn | siou šen | O sebazdokonaľovaní | Sebezušlechťování | On Self-Cultivation |
3. | 3. | 不苟 | bù gǒu | pu kou | O bezpodmienečnostiach, čiže nijaké „ak“! | Nebýt bezzásadový | Nothing Indecorous |
4. | 4. | 榮辱 | róng rǔ | žung žu | O veciach cti a potupy | Čest a hanba | Of Honour and Disgrace |
5. | 5. | 非相 | fēi xiāng | fej siang | Proti fyziognomikom | Proti fyziognomii | Contra Physiognomy |
6. | 6. | 非十二子 | fēi shí èr zǐ | fej š' er c' | Proti dvanástim majstrom-filozofom | Proti dvanácti myslitelům | Contra Twelve Philosophers |
7. | 7. | 仲尼 | zhòng ní | čung ni | O tom, aký má byť správny pokračovateľ (Konfuciovho učenia) | Konfucius | On Confucius |
8. | 9. | 儒效 | rú xiào | žu siao | O (dôležitosti) konfuciánskej vzdelanosti | Účinky konfuciánů | The Teachings of the Ru |
9. | 10. | 王制 | wáng zhì | wang č’ | O vládnutí | Zřízení pravých králů | On the Regulation of a King |
10. | 11. | 富國 | fù guó | fu kuo | O obohatení krajiny | Jak učinit zemi bohatou | On Enriching the State |
11. | 12. | 王霸 | wáng bà | wang pa | O rozdieloch medzi vládou skutočného Vládcu a vládou protektora | Pravý král, či hegemon | Of Kings and Lords-Protector |
12. | 13. | 君道 | jūn dào | ťün tao | O Ceste (Tao) panovníka | Cesta panovníka | On the Way of a Lord |
13. | 14. | 臣道 | chén dào | čchen tao | O ceste (Tao) ministra-(kancelára) | Cesta ministra | On the Way of Ministers |
14. | 15. | 致士 | zhì shì | c’ š’ | Ako sa stať skutočným vzdelancom | Jak k sobě přivést učence | On Attracting Scholars |
15. | 16. | 議兵 | yì bīng | i ping | Pojednanie o vojenstve | Rokování o vojenských záležitostech | Debate of the Principles of Warfare |
16. | 17. | 強國 | qiáng guó | čchiang kuo | Ako zabezpečiť silu (a neporaziteľnosť) krajiny | Posilování státu | On Strenghtening the State |
17. | 18. | 天論 | tiān lùn | tchien lun | O Nebesiach | Pojednání o přírodě | Discource on Nature |
18. | 19. | 正論 | zhèng lùn | čeng lun | O opravdivosti | Uvedení názorů na pravou míru | Rectifying Theses |
19. | 23. | 禮論 | lǐ lùn | li lun | O pravidlách Obradov spoločenského správania | Pojednání o obřadech | Discource on Ritual Principles |
20. | 20. | 樂論 | lè lùn | le lun | O hudbe a o potešení z nej | Pojednání o hudbě | Discource on Music |
21. | 21. | 解蔽 | jiě bì | ťie pi | O zbavení sa zaslepenosti | Odstránění zaslepeností | Dispelling Blindness |
22. | 22. | 正名 | zhèng míng | čeng ming | O náprave pojmov | Správná pojmenování | On the Correct Use of Names |
23. | 26. | 性惡 | xìng è | sing e | Ľudská prirodzenosť je v základe zlá… | Lidská přirozenost je špatná | Man's Natures is Evil |
24. | 31. | 君子 | jūn zǐ | ťün c’ | O ľudskej ušľachtilosti | Ušlechtilý muž | On the Gentleman |
25. | 8. | 成相 | chéng xiāng | čcheng siang | Poďme si to zrekapitulovať! | Přednesu skladbu | Working Songs |
26. | 32. | 賦 | fù | fu | Poéma (Rozhovor s duchom Veľkého Vládcu) | Popisné básně fu | Fu – Rhyme-Prose Poems |
27. | 29. | 大略 | dà lüè | ta lue | (A z toho všetkého vyplývajúci) Veľký záver | Stručný nástin | The Great Compendium |
28. | 24. | 宥坐 | yòu zuò | jou cuo | [nemá] | Nádoba nalevo od trůnu | The Warning Vessel on the Right |
29. | 25. | 子道 | zǐ dào | c’ tao | [nemá] | Cesta syna | On the Way of Sons |
30. | 27. | 法行 | fǎ xíng | fa sing | [nemá] | Jednání podle předpisů | On the Model for Conduct |
31. | 28. | 哀公 | āi gōng | aj kung | [nemá] | Vévoda z Aj | Duke Ai |
32. | 30. | 堯問 | yáo wèn | jao wen | [nemá] | Jao se zeptal | The Questions of Yao |
„Aj keď nemožno s istotou tvrdiť, že je celý pozostavší a takto kriticky [Liou Siangom] preverený text dielo Sün Čchingovým, ide o dielo, ktoré pôsobí veľmi autenticky, dielo so vzácnou jednotou myšlienkovou i slohovou.“[8]:169 Podobne aj Encyclopedia of Chinese Philosophy: „hoci autorstvo mnohých sekcií je diskutabilné, väčšina kapitol dáva pozoruhodne premyslenú a racionálne odôvodnenú výpoveď o kľúčových aspektoch konfuciánskej etiky a politickej vízie o správne usporiadanej spoločnosti“.[9]:821 Marina Čarnogurská pokladá za dielo filozofa Sün-c’a prvých 27 kapitol[5]:999, Lukáš Zádrapa sa prikláňa k autorstvu prvých 26 kapitol[4]:28.
Prehľad výhrad o autenticite jednotlivých kapitol[3]:180:
Z učencov cisárskej Číny sa zachovali názory Jang Lianga, ktorý mal pochybnosti o 27. kapitole (Veľký záver) – bol toho názoru, že ju napísali Sün-c’ovi študenti. Pri 24. kapitole (O ľudskej ušľachtilosti) predpokladal, že jej názov je chyba kopistu. Neskôr sungský učenec Wang Jinglin tvrdil, že kritika C’ S’iho a Meng-c’eho v kap. 6 (Proti dvanástim majstrom-filozofom) musí byť interpolácia Li S’ho a Chan Feja.[2]:120-121
Z pozícií modernej vedy sú významné názory vedcov ako Liu Čchi-čchao, ktorý sa v podstate zhodoval s Jangovým. Chu Š’ bol výrazne kritickejší, podľa neho iba štyri kapitoly tvoria jadro Sün-c’ového účenia (17., 21., 22. a 23.). Ostatné sú Chuom viac alebo menej spochybňované, ale J. Knoblock dodáva: „Hoci ide o najradikálnejší útok na autenticitu [knihy] Sün-c’, chýbajú mu systematické dôkazy a dôsledná argumentácia.“ Čang Si-tchang tvrdil: i.) 14 kapitol je pravých s priležitostnými vsuvkami (kap. 1. – 3., 6., 9. – 11., 17. – 23.); ii.) štyri kapitoly obsahujú autentické paragrafy Sün-c’a, ale aj veľmi pochybné pasáže (kap. 4., 5., 12., 13.); iii.) tri kapitoly sú dielom študentov v ktorých debatujú so svojim učiteľom a obsahujú jeho postoje (kap. 8., 15., 16.); iv.) tri kapitoly bez Sün-c’ovho autorstva a bez reflexie jeho ideí (kap. 7., 14., 24.); v.) dve kapitoly vo forme poézie, kde Sün-c’ nie je autor (kap. 25., 26.); vi.) posledných šesť kapitol (v Jang Liangovom poradí) je dielo chanských literátov (kap. 27. – 32.). Kapitoly, ktoré považoval za najlepšie zhrnutie postojov Sün-c’a sú: 17., 21. – 23. Napr. v 17. kapitole pokladá Sün-c’ove argumenty proti taoizmu za viac rozvinuté ako v staršom diele Meng-c’ ale menej ako v neskoršom Chan Fej-c’. Jang Jün-žu považoval Sün-c’ za rôznorodý text, ktorý obsahoval prídavky neskorších autorov. Vyvinul štyri kategórie dôkazov, že text je heteronómny: rozpory v štýle nadpisov a obsahu; protiklady v myslení; chyby v poradí paragrafov kapitol; nepriame dôkazy prameniace z nesúladov.[2]:121-123
Prvý komentár pochádza z obdobia dynastie Tchang (818) a jeho autor je Jang Liang.[2]:110 Ide o „majstrovské dielo tchangskej učenosti“; porozumenie dielu Sün-c’ by bolo možné aj bez Jangovho komentára, ale „je iste omnoho ľahšie dosiahnuteľné vďaka jeho snahe.“[2]:111-112 Neskôr (okrem zmienok a tlačí počas dynastií Sung a Jüan) bola kniha Sün-c’ mimo záujmu učencov až do 18. storočia.[3]:182
Počas dynastie Čching vznikali nové edície, ktoré boli založené na všetkých zachovaných rukopisných materiáloch[2]:117 vzniklo množstvo komentárov, z ktorých viaceré sú základ pre moderné chápanie textu knihy Sün-c’[2]:118. Ide o komentáre ktorých autori sú: Liou Tchaj-kung (našiel problematické miesta v texte, ktoré sa snažil ozrejmiť pomocou dobovej filológie a tradičnými ideami, ktoré pochádzali z čias dynastie Sung), Chao I-sing (k viac ako 300 miestam textu pridal veľmi obsažné poznámky, ktoré vychádzali z jeho širokých záujmov), Wang Nien-sun (publikoval poznámky z etymológie a fonetiky a fragmenty diela citované v iných prácach), Jü Jüe Jü Čchang a ich zavŕšiteľ Wang Sien-čchien v Sün-c’ ťi-ťie (荀子集解, Xunzi jijie), ktoré obsahuje doslova všetky čínske práce k Sün-c’ až po rok 1891.[2]:118-119 Niekoľko komentárov vzniklo aj v Japonsku.[2]:119
Prekladov Sün-c’ do západných jazykov nie je veľa.[4]:37 Existujú dva čiastočné[2]:120 preklady do angličtiny: Dubbsov z roku 1928 (kap. 1. – 2., 4. – 11., 15. – 23.[3]:187) a Watsonov z roku 1963 (kap. 1., 2., 9., 15., 17., 19. – 23.[3]:187). V rokoch 1988 – 1994 vyšel trojzväzkový preklad úplného diela od Johna Knoblocka – „jeho veľkoryso poňatý preklad s rozsiahlymi úvodami a komentármi je považovaný dnes za klasický“[4]:37 a v roku 2014 preklad Erica L. Huttona. Do nemčiny ho preložil Hermann Köstera (1967), do francúzštiny Ivan P. Kamenarović (1987, ²2016). Ruština má čiastočný preklad (s rozborom a komentárom[4]:37), ktorého autor je Vitalij Fiodorovič Feoktistov (1976, ²2005).
Preklady do slovenčiny a češtiny sú uvedené v samostatnej sekcii.