Výpoveď Randolpha Cartera | |||||
---|---|---|---|---|---|
The Statement of Randolph Carter | |||||
| |||||
Autor | Howard Phillips Lovecraft | ||||
Pôvodný jazyk | angličtina | ||||
Krajina vydania | USA | ||||
Dátum 1. vydania originálu | máj 1920 v časopise The Vagrant | ||||
Literárny druh | krátka poviedka | ||||
Literárny žáner | horor | ||||
Slovenské vydania knihy | |||||
| |||||
The Statement of Randolph Carter (v preklade Výpoveď Randolpha Cartera, česky vyšlo ako Výpověď Randolpha Cartera) je poviedka amerického spisovateľa sci-fi a hororu Howarda P. Lovecrafta. Autor ju napísal v decembri 1919 a prvýkrát bola publikovaná v máji 1920 v časopise The Vagrant.[1] Hovorí o traumatickom zážitku Randolpha Cartera, študenta okultizmu, voľne predstavujúceho samotného Lovecrafta. Je prvou poviedkou, v ktorej sa táto postava objavuje a patrí do Lovecraftovho „Snového cyklu“.
Lovecrafta inšpiroval vlastný sen, ktorý prepísal, pridal k nemu úvod, aby mala poviedka ucelenejší charakter, a upravil ho do formy policajnej výpovede.[2] Popis sna, ktorý mal Lovecraft, je možné nájsť v jednom z jeho listov Augustovi Derlethovi.
Poviedka je písaná v prvej osobe ako výpoveď jej hlavnej postavy, Randolpha Cartera, ktoré sa snaží popísať okolnosti zmiznutia svojho spoločníka, okultistu Harleyho Warrena. Jeho samého našli v bezvedomí na okraji slatiny Veľkých cyprusov.
Carter bol posledných 5 rokov Warrenovým najlepším priateľom a čiastočne sa podieľal na jeho okultných výskumoch. Na dôvod, ktorý ich oboch zaviedol do slatiny, si už nespomínal; len hmlisto si pamätal na nedávny rozhovor o mŕtvolách, ktoré nikdy nespráchnivejú a ležia v hroboch nedotknuté tisícky rokov a na zlovestnú knihu, napísanú jemu neznámym písmom, ktorú mu Warren pred výpravou ukazoval.
Spomína si, ako sa po polnoci ocitli na prastarom a opustenom cintoríne (nič podobné sa však v slatinách nenachádzalo). Tu vnikli do starobylej a rozpadávajúcej sa hrobky; do hlbín však zostúpil iba Warren. Ako spojenie použili poľný telefón.
„Z toho, čo ste čítal, ani z toho, čo som Vám hovoril, si nedokážete urobiť predstavu o veciach, ktoré tam uvidím a ktoré budem musieť vykonať. Je to neľudská úloha, Carter, a ja pochybujem, že by ju zvládol človek bez železných nervov a dokázal sa vrátiť späť živý a zdravý… v žiadnom prípade nemôžem také klbko nervov, akým ste, vziať so sebou do podzemia a vystaviť Vás nebezpečenstvu smrti či šialenstva.“
Po zostupe do hlbín Warren, predtým vystupujúci sebaisto a pokojne, postupne prepadá strachu a zúfalstvu: „Je to úplne mimo ľudskej predstavivosti - netrúfam si Vám to povedať - žiadny človek by toto nemohol poznať a zostať nažive - dobrý Bože! O tom sa mi nikdy nesnívalo!“, ktorý sa následne mení na hrôzu: „Carter! Pre Boha živého, zakryte doskou otvor a utečte odtiaľto! Rýchlo! Všetko nechajte tak a utečte - je to Vaša jediná šanca!“ Carter sa mu samozrejme chcel vydať na pomoc, no Warren to zúfalo odmieta: „Carter - rýchlo! Nemá to zmysel - musíte preč - lepší je jeden ako dvaja - tú dosku - ... Preklínam všetky tie diabolské veci - sú ich tu zástupy - Bože môj! Zdrhajte! Zdrhajte! ZDRHAJTE!!!“
Potom sa Warren odmlčal. Po niekoľkých minútach zúfalého volania do telefónu sa z neho ozval hlas, ktorý Carterovi zatemnil mozog a spôsobil, že si na ďalšie udalosti tej noci nepamätal. Popisuje ho takto: „Čo mám povedať? Môžem vám povedať, že to bol hlboký, dutý hlas, rôsolovitý, vzdialený, neskutočný, neľudský a zbavený telesnosti?“ A ten hlas povedal toto: „Ty blázon, Warren je mŕtvy!“
Randolph Carter je v poviedkách H. P. Lovecrafta jednou z najčastejšie sa objavujúcich postáv. An H. P. Lovecraft Encyclopedia kladie časovo udalosti v tomto príbehu po The Dream Quest of Unknown Kadath a pred "The Unnamable" alebo "The Silver Key".
V sne, ktorý bol pre túto poviedku inšpiráciou, bol Lovecraft v roli Randolpha Cartera.
Harley Warren je záhadný okultista, ktorý zjavne zahynie počas prieskumu podzemnej krypty v slatine Veľkých cyprusov. Po jeho zmiznutí hovorí Randolph Carter polícii: „Posledných päť rokov som bol jeho najbližším priateľom a čiastočne som sa podieľal na jeho desivých výpravách do neznáma. ... Warren ma ovládal do tej miery, že som sa toho niekedy aj bál.“ Warren sám seba v kontexte poviedky označuje za človeka so „železnými nervami“.
Carter ho popisuje ako človeka, ktorý vlastnil „rozsiahlu zbierku ojedinelých, vzácnych kníh o zakázaných témach,“ väčšinu z nich zjavne v arabčine. Jedna z nich, "diablom inšpirovaná... napísaná písmom, aké som predtým ešte nikdy nevidel," sa podľa jeho názoru stala príčinou Warrenovho konca.
V sne, ktorý poviedku inšpiroval, bol Warrenom Lovecraftov priateľ Samuel Loveman. Loveman tiež figuroval v sne, ktorý sa stal podkladom básne v próze s názvom Nyarlathotep.
Warren je spomínaný aj v iných Lovecraftových príbehoch. V poviedke The Silver Key, je zmieňovaný ako "muž z juhu, ktorému sa vyhýbali a ktorého sa báli pre rúhavosti ktoré čítal v prehistorických knihách a hlinených tabuľkách prepašovaných z Indie a Arábie." V poviedke Through the Gates of the Silver Key Lovecraft odhaľuje, že pochádza z Južnej Karolíny a musí byť expertom na pôvodný jazyk starovekého himalájskeho národa Naacal.
Warren sa tiež spomína v sérii Briana Lumleyho Titus Crow, ako jeden z členov Bostonskej skupiny špiritistov.
Harleyho Warrena stvárnilo vo filmových adaptáciách poviedky viacero hercov, za najvýznamnejšieho z ich možno považovať Johna Rhys-Daviesa.
Príbeh obsahuje ranú zmienku neskôr bežnej Lovecraftovej témy - desivú cenu za vedomosti:
Táto téma je najpovestnejšie vyjadrená v poviedke The Call of Cthulhu: "Myslím si, že najväčším milosrdenstvom na svete je neschopnosť ľudskej mysle uvedomiť si vo všetkej celistvosti všetko, čo v nej spočíva."
Randolph Carter a udalosti v "The Statement of Randolph Carter" sú kľúčovými elementmi románu na pomedzí fantasy, detektívky a hororu Cosa Nosferatu, v ktorom vystupujú hlavné postavy Eliot Ness a Al Capone, a ktorého dej je zasadený do Chicaga v 30-tich rokoch 20.storočia obkľúčeného nemŕtvymi Lovecraftovho "typu".
Poviedka inšpirovala viacero filmov: