Tiokyanatan meďný

Tiokyanat meďný
Tiokyanat meďný
Tiokyanat meďný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CuSCN
Synonymá Tiokyanát meďný
Vzhľad Biela až bledožltá práškovitá látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 121,6 u
Molárna hmotnosť 121,6284 g/mol
Teplota topenia 1 084 °C
Hustota 2,88 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
84,27 ng/100ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H302+312+332, H410
Vety EUH EUH032
Vety P P273, P280, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R20/21/22, R32, R50/53, R52/53
Vety S S13, S60, S61, S46, S36/37
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1111-67-7
Číslo UN 3077
Číslo RTECS GL8955000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Tiokyanatan meďný (alebo tiokyanát meďný) je koordinačný polymér so vzorcom CuSCN. Ide o bielu pevnú látku stabilnú na vzduchu, ktorá sa používa ako prekurzor na prípravu iných tiokyanatanových solí.

Tiokyanatan meďný sa tvorí zo spontánneho rozkladu suchého tiokyanatanu meďnatého, pričom sa uvoľňuje tiokyanogén, najmä pri zahrievaní. Vzniká tiež z tiokyanatanu meďnatého pod vodou, pričom okrem iného uvoľňuje kyselinu tiokyanatú a vysoko jedovatý kyanovodík.[1] Výhodne sa pripravuje z meďnatých roztokov vo vode, ako je síran meďnatý. K meďnatému roztoku sa pridá kyselina sírová a potom sa pridá rozpustný tiokyanatan (hodne pomaly sa zamieša[2]. Tiokyanatan meďný sa vyzráža ako biely prášok.[3]. Alternatívne môže byť ako redukčné činidlo použitý roztok tiosíranu.

Podvojné soli

[upraviť | upraviť zdroj]

Tiokyanatan meďný tvorí jedinú podvojnú soľ s prvkami skupiny 1, tiokyanatan cézno-meďnatý (CsCu(SCN)2). Podvojná soľ sa tvorí len z koncentrovaných roztokov tiokyanatanu cézneho, do ktorých sa tiokyanatan meďný rozpúšťa. Z menej koncentrovaných roztokov sa pevný tiokyanatan meďný separuje, čo odráža jeho nízku rozpustnosť.[4] Keď sa zmieša s tiokyanatanom draselným, sodným alebo bárnatým a kryštalizuje sa skoncentrovaním roztoku, vykryštalizujú sa zmiešané soli. Tieto soli sa nepovažujú za pravé podvojné soli. Podobne ako tiokyanatan cézno-meďnatý sa tiokyanatan meďný oddelí, keď sa tieto zmiešané soli znovu rozpustia alebo sa ich roztoky zriedia[5].

Tiokyanatan meďný je dierový vodič, polovodičoch so širokým zakázaným pásmom (3,6 eV, teda transparentný pre viditeľné a blízke infračervené svetlo). Používa sa vo fotovoltaike v niektorých bunkách tretej generácie ako vrstva na prenos dier. Pôsobí ako polovodič typu P a ako elektrolyt v tuhom skupenstve. Často sa používa v solárnych článkoch citlivých na farbivá. Jeho vodivosť dier je však relatívne nízka (0,01 S.m-1. Toto môže byť zlepšené rôznymi úpravami, napr. Vystavením plynnému chlóru alebo dopingu tiokyanogénom (SCN)2).

Tiokyanatan meďný s oxidom nikelnatým pôsobí synergicky ako aditívum na potlačenie dymu v polyvinylchloride.

Tiokyanatan meďný vyzrážaný na uhlíkovom nosiči sa môže použiť na konverziu arylhalogenidov na aryltiokyanatany.

Tiokyanatan meďný sa používa v niektorých antivegetatívnych farbách.[6][7] Výhody v porovnaní s oxidom meďnatým sú, že zlúčenina je biela alebo takmer biela a je tiež účinnejší biocíd.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TUDELA, David. The Reaction of Copper(II) with Thiocyanate Ions. Journal of Chemical Education, 1. februára 1993, roč. 70, čís. 2, s. 174. DOI10.1021/ed070p174.3. (po anglicky)
  2. DICK, Matthew. Use of cuprous thiocyanate as a short-term continuous marker for faeces.. PMC, Máj 1969, roč. 10, čís. 5, s. 408. Dostupné online [cit. 2019-08-19]. DOI10.1136/gut.10.5.408. PMID 5771673. (po anglický)
  3. VALLANCE, Reece H.; TWISS, Douglas F.; RUSSELL, Annie R.. A Text-book of Inorganic Chemistry, Volume VII, Part II, Sulphur, Selenium, and Tellurium. Ed. J. Newton Friend. Zväzok 7, časť 2. Londýn : Charles Griffin & Company Ltd., 1931. S. 282. (po anglicky)
  4. WELLS, Horace Lemuel. On Some Double and Triple Thiocyanates. American Chemical Journal, 1902, čís. 28, s. 263. Dostupné online [cit. 2019-08-19]. (po anglicky)
  5. WILLIAMS, Herbert E. The Chemistry of Cyanogen Compounds. Londýn : J. & A. Churchill, 1915. S. 202–203. (po anglicky)
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-08-16]. Dostupné online. Archivované 2017-04-27 z originálu.
  7. V.F. Vetere et al, "Solubility and Toxic Effect of the Cuprous Thiocyanate Antifouling Pigment on Barnacle Larvae", Journal of Coatings Technology, 69:39 (March 1997) https://link.springer.com/article/10.1007/BF02696144

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Copper(I) thiocyanate na anglickej Wikipédii.