Tomasz Dąbal | |
Portrét, ktorý vyhotovil NKVD po Dąbalovom zadržaní v roku 1937 | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 29. december 1890 Sobów (dnes súčasť Tarnobrzegu), Rakúsko-Uhorsko (dnes Poľsko) |
Úmrtie | 4. december 1938 (47 rokov) Moskva, RSFSR, Sovietsky zväz (dnes Rusko) |
Odkazy | |
Tomasz Dąbal (multimediálne súbory) | |
Tomasz Jan Dąbal (výslovnosť IPA: [ˈtɔmaʂ ˈdɔmbal]; * 29. december 1890, Sobów, dnes súčasť Tarnobrzegu – † 4. december 1938, Moskva) bol poľský komunistický politik.
V roku 1909 sa stal členom Poľskej ľudovej strany a v roku 1913 vstúpil do Poľskej ľudovej strany „Piast”. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúsko-uhorskej armáde a v poľských légiách. V novembri 1918 sa pokúsil podnietiť vypuknutie roľníckeho povstania a spolu s katolíckym kňazom Eugeniuszom Okońom vyhlásil vznik Tarnobrzežskej republiky a pôsobil ako tajomník jej revolučného výboru. V roku 1919 bol zvolený za poslanca Sejmu za Poľskú ľudovú stranu „Ľavica”, no zo strany neskôr odišiel a od roku 1920 bol členom Komunistickej strany Poľska. Spolu so Stanisławom Łańcuckim založil komunistický poslanecký klub, no v novembri 1921 bol zbavený poslaneckej imunity, zadržaný a v júli 1922 odsúdený na odňatie slobody na šesť rokov za protištátnu činnosť. V roku 1923 bol presunutý do Sovietskeho zväzu výmenou za poľských zajatcov. V Sovietskom zväze sa politicky angažoval aj vo vedení Kominterny a pôsobil v Bieloruskej akadémii vied. V decembri 1936 bol v rámci čistky poľských komunistov zadržaný a 31. júla 1937 odsúdený na smrť.[1][2]