Unus mundus, lat. "Jeden svet", je pojem ktorý odkazuje na základnú jednotu reality, z ktorej všetko vzniká a zase sa do nej vracia.
Tento termín použil po prvýkrát v 16. storočí Gerhard Dorn, žiak slávneho alchymistu Paracelsusa. Koncept "jednoty sveta" spopularizoval neskôr predovšetkým švajčiarsky psychoanalytik Carl Gustav Jung.
Jungove koncepcie archetypu a synchronicity sú spojené s predstavou "Jedného sveta", pretože archetyp je výrazom jednoty sveta, synchronicity či "zmysluplnej náhody", čo je dané tým, že pozorovateľ aj súvisiace akcie v podstate pramenia z rovnakého zdroja - Jedného sveta.