Výcvikový priestor Waffen-SS Čechy ("SS-Truppenübungsplatz Beneschau", od 1. septembra 1943 "SS-Truppenübungsplatz Böhmen"), bol zriadený v marci 1942 v priestore zhruba vymedzenom Vltavou, Sázavou, Konopišťským potokom a dnešnou cestou I / 18 Vrchotovy Janovice – Sedlčany, veliteľstvo sídlilo v Benešove. Funkcia veliteľa pripravovaného výcvikového priestoru bola zriadená 1. novembra 1941. V piatich fázach došlo k vysťahovaniu väčšiny pôvodných obyvateľov (cca 30 000 osôb) z asi 65 obcí, menšia časť obyvateľstva (asi 40%) bola donútená cvičisko poľnohospodársky zásobovať.[1] V priestore platili nemecké ríšske zákony. Postupne tu boli zriadené delostrelecká škola, škola tankových granátnikov, ženijná škola, škola stíhačov tankov a škola útočných diel. V Hradišťku bola v roku 1943 zriadená pobočka koncentračného tábora Flossenbürg. Cvičisko nebolo v plnom rozsahu do konca vojny dokončené.
Podobný výcvikový priestor SS, Dębica (Heidelager) bol tiež v Poľsku.
Vysídľovanie niektorých oblastí bolo súčasťou nemeckej germanizačnej politiky, ktorej cieľom bolo prepojiť územie osídlené Nemcami a izolovať české osídlenia do menších celkov.[1] Vysídlenie prebiehalo v piatich etapách: zóna I a Ib do 15. októbra 1942, zóna II do 1. apríla 1943, zóna IIb do 15. mája 1943, zóna III do 31. decembra 1943, zóna IV do 31. októbra 1943, zóna V do 1. apríla 1944.[1] Do 15. apríla 1944 bolo vysídlených 65 obcí, 144 osád, 5682 domov. Vysídlenie sa týkalo 8619 rodín a 30 986 osôb.[1] Pretože predchádzajúce niekoľkoročné prípravy prebiehali v utajení, obyvateľstvo sa o svojom vysídlení dozvedelo až tesne pred akciou. Z niektorých obcí bola vysídlená výrazná väčšina obyvateľstva (prevažne v strednej a severozápadnej časti), z mnohých len zhruba polovica alebo aj menej ako štvrtina (najmä v juhozápadnej časti).[1] vysťahovalci v I. etape si mohli vziať so sebou živý i neživý inventár, v ďalších etapách boli obyvatelia nútení všetok majetok ponechať na mieste.[2]
Na zabezpečenie výživy vojenských jednotiek, dôstojníkov SS a ich rodín ako aj zvyšných pôvodných obyvateľov boli zriadené tzv. SS-Hofy, poľnohospodárske hospodárske jednotky vzniknuté z predchádzajúcich veľkostatkov či spojením skupín existujúcich usadlostí. Pracovalo sa tu denne vrátane sobôt a nedieľ, zamestnanci dostávali nepríliš veľkú mzdu a deputát.[3]
SS-Hofy alebo pridružené statky vznikli v obciach: Bezejovice, Blažim, Bukovany, Dublovice, Hostěradice, Hvozdec, Chlístov, Chvojen, Chýnov, Jablonná, Jírovice, Křepenice, Líchovy, Luhy, Maskovice, Měřín, Minartice, Mrvice, Nahoruby, Nalžovice, Pecerady, Petrovice, Podělusy, Podolí, Poličany, Pomněnice, Poříčí nad Sázavou, Třebešice, Příčovy, Rabyně, Radič, Radošovice, Suchdol, Štětkovice, Teletín, Tisem, Tvoršovice, Vatěkov, Vidlákova Lhota, Zahradnice, Sběraz, Zbořený Kostelec, Žabovřesky.[3]
Ďalej na území vznikli rybnikárske, lesnícke a záhradnícke jednotky (SS-Teichwirtschaft, SS-Forsa a SS-Gartenbau).[3]
Nemecká strana predpokladala, že majetky z tohto územia budú po vojne pridelené zaslúžilým nemeckým dôstojníkom.
Okrem miestnych obyvateľov boli k práci neskôr používaní aj väzni. Na území bolo zriadených niekoľko táborov: pracovné výchovné tábory pre ľudí vyhýbajúcich sa práci, sonderlagery pre ľudí zo zmiešaných rodín (manželov židoviek a potomkov zmiešaných párov), kárny tábor pre príslušníkov SS, ktorí sa previnili, tábor pre politických väzňov atď.[4]
Po skončení druhej svetovej vojny v júni 1945 bolo v tábore v Lešanoch držaných 15 000 nemeckých zajatcov, členov Wehrmachtu alebo Waffen-SS.[4] Na jeseň 1945 tu bol internačný tábor pre vysídľované nemecké obyvateľstvo.[4]
Na jar 1944 začalo velenie s opevňovaním cvičiska pomocou zátarasov, mínových polí, podmínovaním niektorých objektov atď. Tieto práce vyvrcholili na jar 1945 s blížiacim sa koncom vojny.[4]
V priestore obce Hradištko bolo koncom apríla 1945 zakopané množstvo debien nacistických materiálov evakuovaných z Berlína: tzv. Štěchovický archív vykopala americká armáda bez vedomia československých úradov o rok neskôr. Predpokladá sa, že niekde v oblasti Hradišťka je ukryté aj množstvo ďalšieho materiálu, tzv. Štěchovický poklad.
Už začiatkom mája 1945 nemecké vojská cvičisko opustili a obyvateľstvo sa začalo spontánne vracať do svojich domovov. Mnohé domy však boli zničené alebo spustnuté, a niektorí obyvatelia preto zostali vo svojom dočasnom bydlisku alebo obsadili niektorú usadlosť po vysídlených Nemcoch v pohraničí. Bol vytvorený Národný výbor vyvlastnených obcí povltavských a posázavských, jeho nie príliš úspešná činnosť však bola ukončená 7. decembra 1945.[4] Vyhláškou Ministerstva ochrany práce a sociálnej starostlivosti bola 18. júna 1945 vydaná vyhláška o zriadení osobitných repatriačných úradovní, kde sa mali presídlenci hlásiť. Po ministerskej porade bol zriadený Koordinačný výbor pre obnovu území bývalého cvičiska SS Benešov.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Výcvikový prostor Waffen-SS na Benešovsku na českej Wikipédii.