Veronika metlinatá

Veronika metlinatá

Veronika metlinatá – skupina rastlín v botanickej záhrade.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(EX?) (na Slovensku)[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica spuria
L.[2][3], 1753[2][3]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika metlinatá[4] alebo veronikovec metlinatý (lat. Veronica spuria, staršie Pseudolysimachion spurium[3]) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s horizontálnymi podzemnými poplazmi. Jej prirodzený areál sa rozprestiera od strednej Európy cez Ukrajina, európske Rusko, po západnú Sibír, severozápadnú Čínu a Mongolsko.[3]

Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika metlinatá je trváca bylina s článkovitým podzemkom a horizontálnymi podzemnými poplazmi, vysoká 30 až 100 cm. Byľ je priama až krátko vystúpavá, oblá, v hornej časti rozkonárená, zriedkavo aj jednoduchá, od bázy je chlpatá.[4][5]

Listy sú protistojné alebo po 3 až 4 v praslenoch, sú krátkostopkaté až sediace. Čepele sú nedelené, podlhovasté až podlhovasto vajcovité, na báze klinovité, na okraji zvyčajne jeden až dvakrát pílkovité, na vrchole končisté, na líci aj rube chlpaté. Podporné listene pod súkvetím sú malé, v súkvetí sú široko kopijovité.[4][5]

Kvety sú usporiadané v štíhlych strapcoch, ktoré sú buď vrcholové alebo vyrastajú v pazuchách horných listov. Štvorpočetná koruna je najčastejšie modrofialová, kvetná rúrka je dlhá a v ústi brvitá. Horný kvetný lupienok je najširší (často širší ako dlhý), spodný je najužší. Semenník je široko vajcovitý, holý, čnelka je niťovitá, sýto modrofialová, dlhá do 5 mm. Dve tyčinky sú modrofialové, s nitkami dlhými 4 až 5 mm. Kvetné stopky sú dlhšie ako čiarkovité listene. Štyri diely kalicha sú podlhovasto kopijovité až podlhovasto vajcovité, na vrchole tupé, dolné dva diely sú zvyčajne trocha dlhšie a sú krátko žliazkaté.

Široko vajcovité až guľovité tobolky sú zboku mierne sploštené, na vrchole plytko vykrojené, s priemerom do 3 mm, dlhšie ako kalich. Semená sú drobné, svetlohnedé.[4][5]

Kvitne od júna do augusta.[4]

Rozšírenie a výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál veroniky metlinatej sa rozprestiera od strednej Európy cez Ukrajina, Bielorusko, európske Rusko, severný Kaukaz, Kazachstan, Tadžikistan, Kirgizsko, po západnú Sibír, severozápadnú Čínu a Mongolsko. Zavlečená je vo Vermonte, v Spojených Štátoch.[3] Na Slovensku sú o jej výskyte doložené iba historické záznamy z lokalít pri juhovýchodnom okraji Malých Karpát – Modra, Svätý Jur[4], takže sa na Slovensku považuje za vyhynutý druh.[1]

Veronika metlinatá obsadzuje stanovištia vo svetlých lesoch a krovinatých stráňach od nížinného po pahorkatinový stupeň. Vyhovujú jej suché, hlbšie, na vápnik bohaté pôdy.[4][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Feráková, Maglocký, Marhold. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, 2001, [cit. 2024-01-25]. S. 68. Dostupné online.
  2. ↑ a b Sp. Pl.: 10 (1753)
  3. ↑ a b c d e Veronica spuria L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 273- 276.
  5. ↑ a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 973-974.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]