Veronika sivá

Veronika sivá

Veronika sivá – strapec kvetov.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[1])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica incana
L.[2][3], 1753[2][3]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika sivá[4] alebo veronikovec sivý (lat. Veronica incana alebo Pseudolysimachion incanum[2]) je druh z rodu veronika (Veronica) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina. Prirodzene sa vyskytuje od strednej Európy po Ruský Ďaleký východ a severnú Čínu.[2]

Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika sivá je trváca bylina s článkovým podzemkom, vysoká do 70 cm. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá alebo v hornej časti rozkonárená, celá husto sivobielo plstnatá, iba tobolka je holá.[5][6][4]

Listy v dolnej časti byle sú protistojné, v hornej často striedavé, prízemné sú zreteľne stopkaté, horné sediace. Čepele sú nedelené, úzko kopijovité, plytko vrúbkovane pílkovité. Horné sú celistvookrajové, na líci riedko, na rube husto bieloplstnaté.[5][6][4]

Krátko stopkaté až sediace kvety sú usporiadané v hustom a plstnatom koncovom strapci, dlhom 20 až 30 cm. Štvorpočetná koruna má v priemere 5 až 7 mm, je tmavofialová, vzácne aj svetlofialová, korunná rúrka je v ústi brvitá. Dve tyčinky sú modrofialové a niťovitá čnelka, s nenápadnou bliznou, je sýto modrofialová. Štyri diely kalicha sú široko kopijovité, tupo končisté, plstnaté, dlhé do 3 mm. Kvetné listene sú kopijovité až čiarkovité, dlhé do 7 mm (trocha dlhšie ako kalich) a bieloplstnaté.[5][6][4]

Okrúhla tobolka je mierne sploštená, na vrchole plytko vykrojená, je o málo kratšia ako kalich a holá. Drobné semená sú svetlohnedé.[5][6]

V rámci svojho areálu je veronika sivá variabilná najmä vo vzraste a charaktere odenia.[5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál veroniky sivej sa rozprestiera od strednej Európy po Ruský Ďaleký východ a severnú Čínu.[2] Slovenskom prechádza časť jej západnej hranice, pričom výskyt je obmedzený len na oblasť Východoslovenskej nížiny v troch lokalitách: v oblasti vrchu Tarbucka, v okolí obce Somotor a na pahorkoch v okolí mesta Kráľovský Chlmec.[5]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika sivá obsadzuje stanovištia od nížin po pahorkatiny, v nadmorských výškach od 100 do 260 m n. m. Obľubuje výhrevné, suché, zásadité až neutrálne, kamenisté, často až piesočnaté pôdy, väčšinou na andezite. Rastie na stepných a piesočnatých svahoch, medziach a vo vinohradoch. Kvitne od júla do augusta (septembra).[5][6][4]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika sivá je na zozname chránených rastlín, ustanovenom právnym predpisom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.[7]

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa ochlpenia toboliek sa niekedy rozlišujú v rámci tohto druhu nasledujúce dva poddruhy[5][8][9][10]:

Niektorí autori tieto poddruhy neuznávajú.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Feráková, Maglocký, Marhold. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, [cit. 2024-01-12]. S. 68. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e Veronica incana L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b Sp. Pl.: 10 (1753)
  4. ↑ a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 298-299.
  5. ↑ a b c d e f g h Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 293-295.
  6. ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 973.
  7. ↑ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhláška 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. Redakcia Slov-Lex, 15.06.2014, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
  8. ↑ Trávníček, B. Pseudolysimachion – In: SLAVÍK, B. et al. (eds). Květena České republiky 6, S. 398–412, Academia, Praha. S. 411
  9. ↑ ALS-Euro, s.r.o. & Jiří Chabera. KA - ZTS [online]. heraldika-terminologie.cz, [cit. 2024-11-13]. Dostupné online.
  10. ↑ A complete, synonymic checklist of the Higher Plants of the World [online]. worldplants.de, [cit. 2024-11-13]. Dostupné online.
  11. ↑ Veronica incana subsp. pallens: This name is a synonym of Veronica incana [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]