Vršovci (Rawici) boli popri Přemyslovcoch a Slavníkovcoch najmocnejší staročeský veľmožský rod. Roku 1108 boli vyvraždení na príkaz kniežaťa Svatopluka z rodu Přemyslovcov.
Po vyvraždení Slavníkovcov v roku 995 zostal v hre o nadvládu krajiny rod Přemyslovcov a Vršovcov. Až do 12. storočia bola ich sila a pôsobnosť porovnateľná a Vršovci výraznou mierou ovplyvňovali dejiny Čiech. Přemyslovci sa však v snahe nadobro presadiť v boji o nadvládu v Českej kotline pokúsili veľmožský rod opakovane vyvraždiť. Prvý pokus prišiel v roku 1003, druhý asi 1014 a tretí, rovnako nie úplne dôsledný v roku 1108.
O pôvode rodu sa vedú diskusie a prevládajú názory, že išlo o starú pozemkovú šľachtu, no niektorí historici zastávajú názor, že Vršovci boli úradníckou šľachtou. Kosmas rod spomína v súvislosti s vyvraždením konkurenčných Slavníkovcov, za ktorého pomoc mali Vršovci získať časť takto získaných majetkov.
Najvýraznejšie sa rod presadzoval v 2. polovici 11. storočia, kedy sa jeho popredný člen Mutina stal pobočníkom a tajomníkom kniežaťa Břetislava II. V roku 1108 zastupoval panovníka počas jeho neprítomnosti v krajine a v tej dobe bol zároveň kastelánom v litoměřickej kastelánii. Ďalší člen rodu, Božej bol kastelánom v Žatci.
Po útoku v roku 1108 zostala z rozsiahleho rodu nažive jediná rodina, ktorej členovia však dokázali v pomerne krátkom čase opätovne získať stratené pozície rodu. Nemoj II. sa stal kastelánom v Litoměřiciach a okolo roku 1160 i kráľovským komorníkom. Jeho brat Jarohněv bol v rokoch 1146/7 až 1177 kastelánom v Žatci.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vršovci na českej Wikipédii.