Wilksovo lambda rozdelenie (iné názvy: Wilksovo rozdelenie, Wilksovo rozdelenie Lambda, Lambda rozdelenie,
-rozdelenie) je v teórii pravdepodobnosti a matematickej štatistike viacrozmerné rozdelenie pravdepodobnosti (spojité). Rozdelenie dostaneme súčinom beta rozdelení. Wilksovo lambda rozdelenie je viacrozmerným analógom jednorozmerného F-rozdelenia.
Rozdelenie je pomenované podľa matematika Samuela S. Wilksa.
Majme dva matice
a
. Nech matica
má p-rozmerné Wishartovo rozdelenie s m stupňami voľnosti, teda:
a nech matica
má tiež p-rozmerné Wishartovo rozdelenie s n stupňami voľnosti, teda:
, pričom platí, že
a symbolom
označujeme jednotkovú maticu. Nech sú tieto dve matice nezávislé. Potom náhodná veličina
definovaná nasledovným vzťahom:
![{\displaystyle {\mathbf {\Lambda } }={\frac {det|{\mathbf {A} }|}{det|{\mathbf {A} }+{\mathbf {B} }|}}=det|{\mathbf {I} }+{\mathbf {A} }^{-1}{\mathbf {B} }|^{-1}}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/1fb10cc3627dab82b5a39b3f41c9e4bdd3aa1149)
má Wilksovo lambda rozdelenie s parametrami p, m a n.
V literatúre sa prevažne používa označenie veľkým gráckym písmenom lambda
. Niekedy sa toto rozdelenie označuje aj malým gréckym písmenom lambda
.
Ako už bolo v úvode spomenuté, náhodná premenná s Wilksovým lambda rozdelením vznikne ako súčin náhodných premenných s beta rozdelením. Uvažujme teda n nezávislých náhodných premenných
, pričom každá z týchto náhodných premenných má beta rozdelenie, teda:
![{\displaystyle A_{j}\sim Beta\left({\frac {m+j-p}{2}};{\frac {p}{2}}\right)}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/4478d922bf437225d7aa52bc2f520070e36c87ca)
kde
. Potom náhodná premenná definovaná ako súčin:
má Wilksovo lambda rozdelenie s parametrami p, m a n, teda:
.
Existuje niekoľko základných vzťahov medzi
–rozdelením a Fisherovo-Snedecorovým rozdelením. Tieto vzťahy sa dajú odvodiť vďaka tomu, že existujú vzťahy medzi beta rozdelením a Fisherovo-Snedecorovým rozdelením.
![{\displaystyle {\frac {1-{\mathbf {\Lambda } }(p,m,1)}{{\mathbf {\Lambda } }(p,m,1)}}\sim {\frac {p}{m-p+1}}F(p;m-p+1)}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/f636876b35b825021921275555d8e445403b130c)
![{\displaystyle {\frac {1-{\mathbf {\Lambda } }(1,m,n)}{{\mathbf {\Lambda } }(1,m,n)}}\sim {\frac {n}{m}}F(n;m)}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/b3507ff84a6d7717cb253320889ee2eb68523e9a)
![{\displaystyle {\frac {1-{\sqrt {{\mathbf {\Lambda } }(p,m,2)}}}{\sqrt {{\mathbf {\Lambda } }(p,m,2)}}}\sim {\frac {p}{m-p+1}}F(2p;2(m-p+1))}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/909dd454ed0de46f98decf2bd75fa6bc5cb5c942)
![{\displaystyle {\frac {1-{\sqrt {{\mathbf {\Lambda } }(2,m,n)}}}{\sqrt {{\mathbf {\Lambda } }(2,m,n)}}}\sim {\frac {n}{m-1}}F(2n;2(m-1))}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/b2eebe7fcbe50fa2fa381ddb1035028ca8bb093c)
V predchádzajúcich vzťahoch sa za parametre p a n použili postupne hodnoty 1 a 2. Pokiaľ chceme dostať nejaký vzťah aj pre iné hodnoty, musíme predpokladať, že parameter m je dostatočne veľký. V takom prípade môžeme použiť Bartlettovu asymptotickú aproximáciu, podľa ktorej platí nasledovné:
![{\displaystyle -\left[m-{\frac {p-n+1}{2}}\right]\ln \Lambda (p,m,n)\sim \chi ^{2}(np)}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/68f7d2755b6cac7c3644f355ec09da378d51459b)
pričom
označuje Χ²-rozdelenie s príslušným počtom stupňov voľnosti.
- LAMOŠ, František; POTOCKÝ, Rastislav. Pravdepodobnosť a matematická štatistika - Štatistické analýzy. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 1998. ISBN 80-223-1262-2. Kapitola Viacrozmerné rozdelenie, s. 344 strán.