Znižovanie emisií motorových vozidiel je možné dosiahnuť viacerými technickými prostriedkami. Tento článok uvádza prehľad v súčasnosti prakticky používaných techník pre znižovanie emisií hlavne spaľovacieho motora.
Emisie výfukových plynov je možné ovplyvniť:
Emisie hluku priaznivo ovplyvňuje:
Emisie výfukových plynov je možné ovplyvniť:
Vo vozidlách poháňanými ľahkoodpariteľnými palivami sa využíva v palivovom systéme zapojený:
Významný podiel na emisiách pevných častíc majú zvyšky mazacieho oleja ktoré sa dostávajú do spaľovacieho priestoru a zúčastňujú sa spaľovania. Optimalizáciou piestovej skupiny z hľadiska tesniacich vlastností, sa dosiahne zlepšenie emisií pevných častíc pri súčasnom znížení spotreby mazacieho oleja.
Znižovanie vírenia náplne u vznetových motorov zmenšuje makroskopický prenos paliva do zmesi a prenos nespálených oblastí zmesi do zóny plameňa. Následkom týchto javov dochádza k predlžovaniu času spaľovania, jeho posunu do expanzného zdvihu a zníženiu maximálnych teplôt vo valci, s účinkom na znižovanie emisií NOx. Pri prechode na vyššie vstrekovacie tlaky menšie vírenie zmenšuje deformáciu palivového lúča a predchádza tak opätovnému zoskupovaniu atomizovaného paliva do oblastí s bohatou zmesou neumožňujúcou jeho dokonalé spálenie. Pôsobí preto súčasne aj na znižovanie emisií pevných častíc a CO.
Zvyšovanie kompresného pomeru vznetových motorov spôsobuje zvýšenie tlakov a teplôt v spaľovacom priestore na začiatku vstrekovania. Následkom toho sa skracuje prieťah vznietenia a množstvo kineticky spaľovaného paliva. V oblasti čiastočných a vysokých zaťažení uvedený efekt spôsobuje zníženie emisií NOx a hluku. Vplyvom zmenšeného dohorievania sa znižujú aj emisie pevných častíc. So zvýšenou účinnosťou sa tiež zlepšuje spotreba paliva. K miernemu zhoršeniu NOx vo voľnobežnom režime dochádza vplyvom vyššieho tepelného stavu motora, ktoré prevýši v tomto režime priaznivý účinok skrátenia prieťahu vznietenia.
Zvyšovanie množstva náplne na zdvih sa prakticky dosahuje preplňovaním. Z hľadiska emisií škodlivín a hluku má podobný učinok ako zvyšovanie kompresného pomeru.
Zmenšovanie prierezu dýzy vedie k zvýšeniu prietokovej rýchlosti pri rovnakom čase vstrekovania a rovnakej dávke paliva a tým k lepšej atomizácii paliva. To má za následok zníženie emisií pevných častíc pri miernom zvýšení emisií NOx. Pri súčasnom predĺžení doby vstrekovania má vplyvom menšieho množstva paliva spaľovaného v druhej fáze priaznivé účinky aj na znižovanie NOx a hluku.
Pri stenách spaľovacieho priestoru dochádza k spomaleniu prípravy zmesi vplyvom nižšej teploty. Nedostatočne pripravená zmes pri následnom horení a dohorievaní nezhorí dokonale a vznikajú pevné častíce. Pri vhodnej polohe dopadá minimum vstreknutej dávky paliva na chladné steny spaľovacieho priestoru, čo zlepšuje ich emisie.
Znižovanie teploty náplne pôsobí priaznivo na dosiahnutie nižšieho tepelného stavu motora a tým nižších maximálnych teplôt a spomaleniu rýchlosti kinetického spaľovania. Následkom pomalšieho vývinu tepla sa zlepšujú emisie NOx. Znižovanie teploty ale súčasne predlžuje prieťah vznietenia a tým aj množstvo paliva ktoré je dostatočne pripravené pre druhú fázu spaľovania. Keďže tieto dva mechanizmy pôsobia protichodne, existuje optimálna teplota pri ktorej má priebeh NOx minimum (30 °C). Znižovanie teploty spôsobuje, pri nezmenenej dávke paliva, vplyvom väčšej hustoty vzduchu ochudobnenie zmesi, čo priaznivo vplýva na emisie sadzí. Pri čiastočnom a vysokom zaťažení prevláda kladný efekt znižovania teploty náplne, pri nízkom záporný.
Vstrekovací tlak pôsobí protichodne na emisie škodlivín a hluku.
So zvyšovaním vstrekovacieho tlaku (140 – 180 MPa) sa dosahuje lepšia atomizácia paliva, potrebná pre dobrú prípravu zmesi. Dobre pripravená zmes sa spaľuje pri menších emisiách pevných častíc. Súčasne ale dochádza k zrýchleniu spaľovania, ktoré mierne zhoršuje emisie NOx a zvyšujú sa tiež emisie hluku.
Naopak znižovanie vstrekovacieho tlaku vplýva na zhoršenie prípravy zmesi, následne sa spomaľuje rýchlosť spaľovania s priaznivým vplyvom na emisie NOx a emisie hluku.
Zmenšovanie trecích strát zvyšuje mechanickú účinnosť, čo má za následok zvýšenie celkovej účinnosti, zníženie spotreby paliva a tým zníženie produkcie všetkých sledovaných emisií. Z tohto hľadiska sú v nevýhode motory s viacventilovou technikou, ktoré vzhľadom na vyšší počet trecích dvojíc v rozvode majú vyššie trecie straty. Perspektívnym riešením pre znižovanie trecích strát je zavedenie nemechanických rozvodov (elektromagnetické, pneumatické, hydraulické prípadne ich kombinácia)[1]. .
Využitie viacventilovej techniky:
Oba javy priaznivo vplývajú na zvýšenie učinnosti, následkom čoho sa zníži spotreba paliva a tým produkcia všetkých škodlivín. Na začiatku spaľovania sa dosahujú vyššie tlaky a zmes obsahuje menej zvyškových spalín, čo priaznivo pôsobí na rýchlosť a kvalitu spaľovania. Dokonalejšie spaľovanie vytvára menej CHx a CO pri miernom zvýšení podielu N0x.
Hlavnou úlohou zrýchleného zahrievania motora je odstránenie studených štartov. Pracuje sa najmä na vývoji tepelných zásobníkov, ktorých úlohou je akumulovať teplo počas prevádzky motora a toto teplo odovzdať počas studeného štartu[2] .