Červené vrchy

Súradnice: 49°13′59″S 19°54′32″V / 49,233°S 19,909°V / 49.233; 19.909
Červené vrchy
geomorfologická časť
Pohľad z Kondratovej kopy
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Nadradená
jednotka 		Západné Tatry
Susedné
jednotky (na Slovensku) 		Liptovské Tatry
Liptovské kopy
Vysoké Tatry
Súradnice 49°13′59″S 19°54′32″V / 49,233°S 19,909°V / 49.233; 19.909
Najvyšší bod Kresanica
 - výška 2 122 m n. m.
 - súradnice 49°13′54″S 19°54′37″V / 49,23169°S 19,91022°V / 49.23169; 19.91022
Poloha územia
Poloha územia
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Czerwone Wierchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) sú horský masív a jedna z geomorfologických častí Tatier, nachádzajúci sa na severovýchodnom okraji Západných Tatier. Prechádza nimi slovensko-poľská hranica a sú súčasťou Tatranského národného parku.

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najmenšia časť podcelku zo severu a západu vymedzuje štátna hranica, na juhozápade susedia Liptovské Tatry, južným smerom ležia Liptovské kopy a východným smerom nadväzujú Vysoké Tatry.[1] Nachádza sa nad údoliami Tichá dolina, Dolina Tomanowa (v Poľsku), Tomanovská dolina (na Slovensku), Dolina Kondratowa, Dolina Małej Łąki a Dolina Miętusia a Dolina Kościeliska. Najvyšší vrchol je Kresanica, 2 122 m n. m.

Topografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Červené vrchy sa skladajú zo štyroch vrcholov. Od západu k východu to sú:

  • Temniak (poľsky Ciemniak) – 2 090 m n. m.
  • Kresanica (poľsky Krzesanica) – 2 122 m n. m.
  • Malolučniak (poľsky Małołączniak) – 2 105 m n. m.
  • Kondratova kopa (poľsky Kopa Kondracka) – 2 005 m n. m.[2]

Sú rozdelené 3 sedlami:

  • Mułowa Przełęcz (slovenský azda Mulové sedlo) – 2 067 m n. m., medzi Temniakom a Kresanicou
  • Litvorové sedlo (poľsky Litworowa Przełęcz) – 2 037 m n. m., medzi Kresanicou a Malolučniakom
  • Małołącka Przełęcz – 1 924 m n. m., medzi Malolučňiakom a Kondratovou kopou.

Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Sú to: hrebeň odbočujúci z Kondratovej kopy, ktorý končí na Giewonte; Červený hrebeň; Kozí chrbát ako najdlhší hrebeň odbočujúci z Temniaku cez Chudą Turnię a Upłaziańską Kopę až na Upłaziański Wierszyk. Na južnej strane odbočuje z Kresanice Rozpadlý grúň (Rozpadlý hrebeň), zatiaľ čo z Temniaku na západ vedie: Wysoki Grzbiet a Tomanowy Grzbiet. Na Temniaku hlavný hrebeň mení smer k juhu a od skál Stoly padá k Tomanovskému sedlu (1 686 m).

Geomorfológia a príroda

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré. Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (vápenca a dolomity zo stredného triasu) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula). Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza mnoho jaskýň, vrátane najväčšej v Tatrách:

Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem tu rastie tráva hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha) a rastlina chlpaňa gaštanová tmavá (Luzula alpinopilosa). Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu kalcifilné rastliny (vápnomilné) a zároveň kalcifóbne rastliny (kyslomilné).

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Výšku hôr prvýkrát barometrický zmeral Ludwik Zejszner v roku 1838, on tiež prvýkrát opísal ich geologickú stavbu. Novšie výskum stavby hôr neskôr vykonal Ferdinand Rabowski. V rokoch 1923/24 prebehol komplexný prieskum a inventarizácia bohatej vegetácie. Výskum mnohých jaskýň sa začal v roku 1912, kedy Mariusz Zaruski prenikol v Jaskini Rozpadłej do hĺbky 45 m.

V Červených vrchoch sa páslo, a to až pod vrcholmi, už v dávnej minulosti. Poľská strana bola súčasťou pastvín Hali Mała Łąka, Hali Miętusiej a Hali Upłaz.[3]

Turistika

[upraviť | upraviť zdroj]

Exponované hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke rozsiahle výhľady. Vrcholy a hrebene sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami.

Tichou dolinou a hrebeňom vedú značené turistické trasy, ktoré sa križujú v Suchom sedle. Z neho je ľahko dostupný Kasprov vrch s vrcholovou stanicou lanovky, vedúcej z poľskej strany.[4]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
Kresanica z Malolučniaku
Kresanica z Malolučniaku

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
  2. ↑ TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  3. ↑ Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski: Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin: Wydawnictwo Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1.
  4. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené vrchy na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: