Šen-jang J-5

	J-5
	; Ťien-5
Typ	stíhacie lietadlo
Výrobca	Skupina leteckého priemyslu Šen-jang
Prvý let	19. júla 1956
Zavedený	3. septembra 1957
Vyradený	1992 (Čína)
Charakter	cvičná verzia ešte v prevádzke
Hlavný používateľ	Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády; Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády; Pakistanské vzdušné sily; Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády
Výroba	1956 – 1986
Vyrobených	vyše 1 820
Varianty	Mikojan-Gurevič MiG-17
	Letecký portál

Šen-jang J-5 alebo Ťien-5 (podrobnosti o názve pozri nižšie) je čínske jednomiestne stíhacie lietadlo, ktoré bolo odvodené od sovietskeho MiGu-17.

Názvy

Čínske názvy sú:

Ťien-5 – čín. 歼-5 – pchin-jin: jian-5 – doslova "Ničiť-5" ^[1]
Ťien-5 čan-tou-ťi – čín. 歼-5战斗机 – pchin-jin: jian-5 zhandouji – doslova "stíhač Ničiť-5" ^[2]
Ťien-5 ťien-ťi-ťi – čín. 歼-5歼击机 – pchin-jin: jian-5 jianjiji – doslova "stíhač Ničiť-5" ^[3]
Ťien-ťi-ťi-5 – čín. 歼击机-5 – pchin-jin: jianjiji-5 – doslova "stíhač 5/úderný stroj "Ničiť-5" ^[4]
skrátene (podľa prvého písmena názvu v pchin-jine): J-5

Lietadlá boli exportované pod označením F-5. Kódové označenie NATO pre tieto lietadlá bolo „Fresco“.

Do roku 1964 sa lietadlá označovali:

Tung-feng-101 – pchin-jin: dongfeng-101 alebo
Typ 56

Vznik a vývoj

Stíhacie lietadlá boli prioritou pre čínske vojenské letectvo. Prvé prúdové lietadlá tohto typu boli MiGy-15 dodané do Číny vďaka spolupráci so ZSSR. Ako miestny názov pre tieto lietadlá prijali označenie J-2. Čínske lietadlá sa zúčastnili bojov s americkými lietadlami počas Kórejskej vojny. Bohužiaľ, skúsenosti z bojov neboli pre čínske orgány príliš povzbudivé. Číňanmi pilotované MiGy-15 čoraz viac nestačili na americké F-86 Sabre, pretože úroveň výcviku čínskych pilotov bola nízka. Postupne aj výkony lietadiel MiG-15 boli v niektorých parametroch o čosi nižšie než výkony F-86 Sabre. Táto situácia donútila Číňanov zaviesť do výzbroje modernizovanú verziu MiG-15bis, ktorý dostal označenie J-3. Američania nezostávali pozadu, a tak aj ich F-86 Sabre podliehali ďalším modernizáciám, ktoré im mali poskytnúť určité výhody. Tentokrát boli prijaté viaceré rozhodné opatrenia na rozhodovanie o zakúpení licencie v Sovietskom zväze na najnovší produkt MiGu, ktorým bolo lietadlo MiG-17. Výrobné linky v Číne začali s montážou lietadiel J-4, také bolo miestne označenie pre MiG-17. Všetky vtedy vyrobené lietadlá boli zostavené z dielov dovezených zo ZSSR. Týmto spôsobom výroby nebolo potrebné ďalej pokračovať, pretože v októbri 1954 sa uskutočnilo dôležité rozhodnutie. Čína totiž podpísala dohodu o licenčnej výrobe najnovšej verzie MiG-17F. Lietadlo bolo charakteristické novým prúdovým motorom Klimov VK-1F s prídavným spaľovaním. Na základe dohody so ZSSR dal ZSSR Číne technickú dokumentáciu, dve vzorové lietadlá, 15 sád k montáži na mieste, diely a komponenty pre výrobu ďalších desiatich kusov lietadiel. Prvý let MiGu-17 vyrobeného v Číne sa uskutočnil 8. apríla 1955. Bolo to ale lietadlo, ktoré bolo v Číne iba zmontované – všetky diely potrebné k montáži boli dovezené zo ZSSR. Prvý let lietadla (vtedy označovaného ako Tung-feng-101 alebo Typ 56), ktoré bolo úplne iba čínskej výroby sa uskutočnil 19. júla 1956.

Operačné nasadenie

Stroje J-5 a JJ-5 boli v čínskom letectve používané vo veľkých počtoch, kým ich nahradili modernejšie stíhačky J-7. Malý počet dvojmiestnych JJ-5 je však stále v službe. Súčasnými používateľmi cvičného JJ-5 sú Čína, Pakistan a Zimbabwe. Jednomiestne stíhacie J-5 a ich sovietsky vzor MiG-17 v súčasnosti používajú vzdušné sily Burkiny Faso, Mali, Mozambiku, KĽDR, Demokratickej republiky Konga, Somálska, Sudánu a Tanzánie.

Verzie

J-5 – základná jednomiestna verzia dennej stíhačky. Označenie J-5 získal v roku 1964. Predtým bolo lietadlo označované ako Typ 56 alebo Tung-feng-101. Montáž verzií J-5 bola dokončená v roku 1969.
J-5A – licenčná verzia sovietskeho MiGu-17PF. Lietadlo bolo vybavené radarom RP-1, vďaka ktorému mohol na rozdiel od J-5 operovať v ktorúkoľvek dennú dobu a za každého počasia. Lietadlá J-5A sa začali vyrábať v roku 1964, ale za jeho montáž zodpovedali závody v Čcheng-tu. Montáž lietadiel J-5A bola dokončená v roku 1969.
JJ-5 – navrhnutý čínskymi inžiniermi z Chengdu Aircraft Corporation v roku 1964. Dvojmiestna cvičná-bojová verzia (podobný projekt sa pripravoval aj v ZSSR, kde bol MiG-17 prerobený na dvojmiestnu cvičnú-bojovú verziu, projekt však nebol nikdy zrealizovaný). Lietadlo JJ-5 po prvýkrát vzlietlo 8. mája 1966. Výroba tejto verzie trvala až do roku 1986. Vyrobených bolo až 1061 exemplárov.
J-5 torpédonosné lietadlo/bombardér – nerealizovaná verzia pre námorné letectvo. Bol vyrobený iba jeden prototyp.
F-5 – exportná verzia lietadla J-5.

Používatelia

Súčasní používatelia

KĽDR

Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády

Bývalí používatelia

Albánsko

Albánske vzdušné sily

Bangladéš

Bangladéšske vzdušné sily

Čína

Pakistan

Pakistanské vzdušné sily

Somálsko

Somálske vzdušné sily

Spojené štáty

United States Air Force

Srí Lanka

Srílanské vzdušné sily

Sudán

Sudánske vzdušné sily

Tanzánia

Tanzánijské vzdušné sily

Vietnam

Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády

Zimbabwe

Vzdušné sily Zimbabwe

Špecifikácie (J-5)

Technické údaje

Posádka: 1
Dĺžka: 11,09 m
Rozpätie: 9,628 m
Výška: 3,8 m
Plocha krídel: 22,6 m²
Maximálna vzletová hmotnosť: 6 000 kg
Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Wo-pchen WP-5
- Ťah bez prídavného spaľovania: 25,5 kN
- Ťah s prídavným spaľovaním: 33,8 kN