Štiavnica | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Zdrojnica | Štiavnické vrchy |
Ústie | Ipeľ |
Dĺžka | 54,6 km |
Povodie | 441 km² (44 100 ha) |
Povodie | Ipeľ |
Rád toku | III. |
Hydrologické poradie | 4-24-03-79 |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štiavnica je rieka na juhu stredného Slovenska, na území okresov Banská Štiavnica, Krupina a Levice.[1] Je to pravostranný prítok Ipľa, do ktorého ústi medzi obcami Hrkovce a Vyškovce nad Ipľom. Dĺžka toku je 54,6 km a plocha povodia 441 km². Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky s nízkymi prietokmi (2,7 m³/s pri Tupej).
Pramení v Štiavnických vrchoch pri Banskej Štiavnici. Tečie na juhovýchod, priberá sprava Štefultovský potok, preteká obcou Svätý Anton a tečie južným smerom. Tu priberá Studenský potok z ľavej strany a Ilijský potok z pravej strany. Vteká do Prenčovskej kotliny, preteká obcou Prenčov, kde sprava priberá Babí potok a opäť sa stáča na kratšom úseku na juhovýchod. Pri osade Tepličky priberá zľava Lično a tečie bralnatým údolím na juh. Vstupuje do Ipeľskej pahorkatiny a začína meandrovať. Preteká cez Hontianske Nemce a Domaníky, priberá Suchý potok sprava a mení smer toku viac na juhozápad. Dolina rieky sa výrazne rozširuje pri osade Pirovské. Z pravej strany priberá najväčší prítok Klastavský (Bačovský) potok (147,5 m n. m.) a sprava ešte aj Slunovský potok a oddeľuje obce Hontianske Tesáre (na pravom brehu) a Dvorníky (na ľavom brehu). Ďalej tečie cez Terany a Dudince, kde sa výrazne stáča k juhovýchodu a neskôr k juhu, priberá sprava Veperec pri Hokovciach a zľava Slatinský potok. Preteká okrajom obcí Horné Semerovce, Chorvatice a Tupá a ústi v meandri Ipľa.[2]
Súradnice: 48°04′44″S 18°52′04″V / 48,079017°S 18,867731°V